Z pohľadu Vladimíra Ružu bolo podujatie IMRC na Masarykovom okruhu v Brne mimoriadne úspešné, Štefan Bunčiak si  pre zmenu veľa pohody neužil.

Štefan Bunčiak:
„Na okruhu v Brne, kde sa mne osobne veľmi páči, som jazdil  doteraz len dvakrát, ale so 125–kou. V piatok som tam teda jazdil prvýkrát so šesťstovkou.  Vlado sa mi pokúšal dve kolá ukázať stopu, mne sa ale lepšie jazdila tá „moja“.  V sobotu mi začali trocha problémy s prevodovkou, vyletovala mi štvorka, no nevenoval som tomu veľmi pozornosť. Zmenil som ešte trocha prevodový pomer, čo sa mi zdalo naozaj oveľa lepšie. Pri nájazde do pretekov mi najskôr ´zomrela´ kamera a trocha ma to znervóznilo. Vo warm-upe sa naplno prejavili problémy s prevodovkou, štvorka mi buď úplne trhala motorkou, vyletovala do neutrálu, ale hlavne mi to liezlo na nervy. Navyše som zmenil prednú pneumatiku a to bol takisto zlý ťah. Motorka sa mi v zákrutách podstatne viac chvela. V nedeľu som už nejazdil, odchádzal som na dovolenku.“

Vladimír Ruža:
„V piatok som trocha potrénoval, nakoľko som dlho nesedel na motorke a popritom som vyskúšal  nejaké varianty nastavenia podvozku.
V sobotu doobeda som sa snažil zajazdiť čas, ktorý by mi zaisťoval štart z prvého radu, to sa mi podarilo keď som v kvalifikácii do prvých pretekoch skončil na treťom mieste. Štart som mal celkom dobrý, keď som bol v  nájazde do prvej zákruty na takej istej pozícii ako štarte.
Snažil som sa potom držať jazdcov predo mnou, čo sa mi darilo asi do tretieho kola, potom nám začal pomaly odchádzať Šembera, ale s Nemcom som zostal stále v kontakte. Bolo to veľmi ťažké držať s nim tempo a musel som  dosť riskovať, aby som sa ho v určitých pasážach dokázal vôbec držať. Jediné miesto, kde som bol o dosť lepší, bol nájazd do prvej zákruty, ale tam sa nedalo predbiehať, nakoľko tam bol vo vonkajšej stope olej a on preto nachádzal  zákrutu zvnútra. Jazdili sme takto spolu celé preteky, nevidel som veľa miesta kde by som ho mohol bezpečne predbehnúť, tak som čakal na jeho chybu, ktorá sa ale nedostavila. V poslednom kole som teda zariskoval a využil to, že on už začal zákruty nadchádzať zvnútra, aby som ho nepredbehol na brzdy, ale tým pádom nemal taký výjazd, preto som sa z výjazdu dostal na jeho úroveň, vedľa seba sme išli celu rovinku do štadióna, ale ja som mal výhodu, že ďalšia zákruta nasledovala na moju stranu. Do cieľa som došiel na celkovom druhom mieste a zo Slovákov prvý. Veľkú radosť som mal  hlavne z toho, že som zdolal silného súpera v poslednom kole.
Druhé preteky, ktoré sa šli v nedeľu, neboli z môjho pohľadu až také zaujímavé. Do pretekov sa ráno prihlásil ešte jeden nový  jazdec, ktorý bol rýchly a skončil hneď v kvalifikácii na prvom mieste. Lenže do nášho hodnotenia sa nepočítal, nakoľko on to bral ako tréning na nadchádzajúce podujatie Svetového pohára SST1000.
Nemca, s ktorým som súperil v sobotu, som predbehol už v druhom kole a hneď som sa mu začal vzďaľovať, a takisto dvaja jazdci, ktorí boli predo mnou, sa mi hneď odpútali a postupne mi utekali. Takže som išiel skoro cely čas sám, keď som mal stratu na prvých dvoch a zase dosť veľký náskok na štvrtého v poradí.
Takto sme prešli aj cieľom, ale nakoľko sa súper predo mnou nerátal do hodnotenia IMRC, tak som zase skončil celkovo druhý za Čechom Šemberom a zo Slovákov prvý.
S výsledkami som maximálne spokojný, hlavne s tým, že som v celkovom hodnotení IMRC poskočil na celkovú druhu priečku. Bez podpory by som tieto preteky nemohol absolvovať, preto by som chcel veľmi poďakovať  Štefanovi Bunčiakovi, spoločnostiam SG Fix a Krafter, firme LK Suspensions, RP Tuning, Motostore, SV Moto, Elf, Sebimoto, mechanikovi a rodičom.“