V sérii rozhovorov s víťazmi tohtoročného Slovenského pohára dnes prichádza na rad Ladislav Miklánek (nar.17. 3. 1978), ktorý okrem víťazstva medzi  Slovákmi vyhral celkovo aj v medzinárodnom hodnotení triedy +600.

Lacika, ako si sa dostal k motorkám?
Dá sa povedať, že sa motorkám venujem od mladého veku, keď som si v dvanástich rokoch potajme kúpil pinčla a pokračovalo to cez všetky kubatúry vyrábané od Jawy a ČZ, krosky, péráky, panelky… Až po základnej vojenskej službe som si v roku 1998 z nudy kúpil havarovanú japonskú motorku GPZ 750 a odvtedy ma začala viac baviť cesta, dovtedy ma skôr lákal motokros a neustále tlačenie ČZ 380 z lesa so zadretým motorom :-). V roku 2001 som urobil rázny krok a nadelil som si „cumeľ“ GSXR 750 olej vzduch a začali aj nejaké tie voľné jazdy na okruhoch ako  Brno a Pannonia, ale bez nejakých riešení gúm, tlakov, plus vozenie sa na pezinskej Babe a Havrane.

Cesta k pretekom bola teda otvorená, kedy si s nimi začal a s akými úspechmi?
Neviem už ktorý rok to presne bol a už vôbec netuším ako som sa tam ocitol, ale bolo to na Eres-Racing Cupe na Pannonke. V roku 2010 som sa rozhodol ísť celú sezónu vtedy seriálu známeho ako Pascalplast Cup a popri tom aj Race for fun, v ktorých som hneď pochytal prvé miesta a tým som bol definitívne nainfikovaný pretekaním. Odniesol som si aj prvý titul z posledného Pascalplast Cupu. V sezóne 2011 som s tímom VRT išiel sezónu s IV Racing, kde som si vybojoval 1. miesto medzi Slovákmi a 3. miesto celkovo a to bola asi aj moja doteraz najnáročnejšia a najpestrejšia sezóna. Tento rok sme účinkovali už konečne na veľmi dobrom Slovenskom pohári, kde sa mi tiež podarilo získať 1. miesto.

Ktoré svoje preteky hodnotíš ako najlepšie?
Bolo ich veľa dobrých, ale najskôr asi minulý rok na Panonke, keď som v iv-čku skončil prvý a v bikepromotion štvrtý.

A čo tvoje najťažšie preteky?
Jednoznačne Hungáč „tenkrát poprvé“ v roku 2010, bolo to cez IV Racing, preteky na 14 kôl a štartoval som z dvadsiateho neviem koľkého miesta a po prvej zákrute som bol štvrtý. Takže asi vieš akú smečku som mal za sebou a koľko kolečiek pred sebou :-). Ale dokrúžil som to tuším okolo desiateho miesta.

Tento rok si mal v Slovenskom pohári pred záverom isté víťazstvo medzi Slovákmi, ale na posledných pretekoch ti išlo o celkové medzinárodné prvenstvo, pričom v tvoj prospech sa rozhodlo až v závere, keď Maďar Rékasi spadol. Ako si prežíval tieto preteky?
No zaver už bol dosť náročný, lebo sa mi podarilo na podujatí predtým dosť „roznitovať“  motorku, takže eurá odložené na vianočné darčeky som musel venovať jej. Už sa mi ani veľmi pretekať nechcelo, ale boj o prvé miesto bol stále otvorený, a tak nebolo na výber. Bol som rád, že sa mi konečne podarilo dobre odštartovať, celkom som držal tempo s Rékasim a keď ma obehol Rado Dulík a dobehol aj Rékasiho, akosi som čakal nejakú kauzu a tá aj prišla :-). Aj keď z toho nemám až takú radosť, radšej by som bol keby som ho porazil bez jeho pádu.

Čo hovoríš na myšlienku Slovenského pohára?
Od agentúry Slovakia Racing bol výborný nápad zorganizovať tento seriál a takisto aj Fun Cup, tieto akcie sú cenovo a organizačne na jednotku a ja im držím palce, aby sa im darilo tieto podujatia organizovať aj naďalej. Tento rok sa vychytali všetky muchy a organizátor navyše dokáže aj komunikovať s jazdcami a berie do úvahy aj ich názory, čo je veľmi ojedinelé.

Je pri tvojej výške 195 cm ťažšie riadiť motocykel?
Výšku nepovažujem až za taký problém, aj keď vyzerám ako keby som šiel na sp-čku :-), skôr ma troška trápi hmotnosť, ale môžem za to, že v paddockoch sa po večeroch veľa griluje? 🙂

Akú prípravu plánuješ pred sezónou 2013?
Na zimu sme si už naplánovali pravidelný futbal a troška som sa vrátil k motokrosu.

Jazdíš za Vapenka Racing Team, môžeš nám v krátkosti predstaviť váš klub?
Názov vznikol v noci v paddocku na Pannonke niekedy v roku 2009 a v ďalšej sezóne nám pomohla Baška Jakubovičová zoficiálniť nás. Náš klub pozostáva zo štyroch stálych jazdcov a asi ďalších päť občasných jazdcov. Páči sa mi, že držíme spolu a všetci aj chodíme na spoločné podujatia, veľa si pomáhame, čo je veľké plus, lebo ani neviem, či by ma to samotného bavilo tak ako teraz. A takisto aj cez zimu spolu robíme všelijaké akcie, takže partička funguje a ďalším pozitívom je, že všetci stále zrýchľujeme a podávame si informácie, ktoré sa inak, keď už ide o body, získavajú ťažko.

Máš aj sponzorov, alebo všetko ťaháš za vlastné?
Áno, mám okolo seba ľudí, ktorí mi fandia a aj pomáhajú. Ja sám tomu venujem nemalú čiastku, ale bez ich pomoci by to bolo oveľa zložitejšie. Moja vďaka preto patrí firmám Males, Slovitrans, Z.D.S, Autodoprava Marian Mego, InterCars a určite aj Baške Jakubovičovej za prilbu X-Lite a pomoc so zoznámením v slovenskom motošporte. A čo si aj cením je pozornosť a veľa dobrých rád od Borisa Mentela z firmy Motomaxx, ako aj pomoc so súčiastkami od Miša Fraňa z FMota.

Ďakujem za rozhovor, nech sa ti darí!