Po úspešných rokoch strávených v juniorskom šampionáte s menšími motocyklami sa Peter Kačaba rozhodol skúsiť zmerať si sily v novej kategórii pretekov cestných motocyklov, preňho navyše po prvýkrát v ostrých pretekoch na veľkých okruhoch.

Trieda Stocksport 300 sa dočkala veľkého záujmu nielen zo strany pretekárov, ale aj usporiadateľov a aj Kačabove kroky viedli práve sem. O tom, že to bolo správne rozhodnutie, svedčia jeho výsledky v pretekoch, v ktorých vždy bojoval o víťazstvo.
Okrem účasti v majstrovstvách Slovenska sa 15-ročný pretekár predstavil aj v seriáli Európskeho pohára, ktorý sa jazdil popri šampionáte Alpe Adria a aj napriek zraneniu, ktorého počas roka postihlo, môže uplynulý rok považovať za mimoriadne úspešný. Celkom na úvod sezóny štartoval na Jarnej cene Brna, kde víťazstvom a druhým miestom vyslal jasný signál, že s ním budú musieť rátať v boji o tituly. Jeho najväčším súperom v slovenskom šampionáte sa stal český pretekár Jiří Nespěšný, s ktorým o titul bojoval až do posledných pretekov. Petrovi nakoniec chýbali body z nezmyselnej diskvalifikácii na Pannonia-ringu, kedy boli na jeho motore nesprávne zmerané otáčky a mladý jazdec tak prišiel o rozhodujúcich 25 bodov…
Jednoduché to nemal ani v spomenutom Európskom pohári, kde zasa doplácal na premotivovanosť poľského súpera, ktorý ho na cieľovej rovinke Slovakia Ringu nebezpečným manévrom poslal k zemi a kolíziu si obaja zopakovali aj na ďalšom podujatí v Rijeke. Pokiaľ však všetko klapalo ako malo, Peter bol najväčším favoritom na víťazstvá a odborníci okolo tohto športu sa zhodujú v názore, že pri dostatočnom finančnom zázemí a z toho plynúcej možnosti štartovať vo svetovom šampionáte tristoviek, ktorý sa jazdí popri MS Superbike, by slovenský pretekár bol rozhodne kandidátom nielen na pravidelné bodovanie, ale pravdepodobne aj o priečky pódiové.

Peter, do tejto sezóny si prišiel z malých tratí. Čím ťa oslovila práve trieda tristoviek?
Ja by som najradšej jazdil už 600-ky, ale otec povedal, že nie, lebo mám veľmi málo najazdené. Som rád, že sa táto trieda objavila akurát v „mojom čase“, niečo medzi malou kubatúrou a 600-vkami. A postupom času som aj ja sám prišiel na to, že mal otec pravdu.

Do sezóny si vpálil výborným výkonom na Jarnej cene Brna, kde si dosiahol prvé a druhé miesto…
No, mohli to byť dve víťazstvá, ale dodávateľ pneumatík nám nestihol zaistiť pneumatiky na mokrú trať a prvé, mokré preteky som tak šiel na suchých. Samozrejme, bol som spokojný, veď to bol jeden z prvých mojich štartov na veľkom okruhu a hlavne na Masarykovom okruhu, kde sa jazdia majstrovstvá sveta MotoGP, takže to bolo pre mňa o to cennejšie.

Tento rok si absolvoval dva šampionáty, no jazdil si aj agentúry, spomenutú Jarnú cenu, ako si to všetko stíhal?
To nebol problém a najdôležitejšie bolo jazdiť, jazdiť, jazdiť… V Európskom pohári aj v majstrovstvách Slovenska som jazdil automaticky, keďže v nich boli priamo triedy tristoviek, agentúry hlavne len kvôli tréningu, keďže tam sa dá jazdiť len pomedzi motocyklami s vyšším objemom.

Dá sa povedať, že si si tento rok splnil svoj cieľ?
Cieľ pre túto sezónu bol získavať skúseností. Osvojiť si prechod na veľkú trať, na veľkú motorku. Vyberal som si medzi Kawasaki a Yamahou. Tá druhá mi viac učarovala, keď som na nej sedel. Keď som na trati, pretekám, nechcem byť posledný. Chcem vyhrávať, dávam do toho čo viem. Aj keď sa mám ešte veľa čo učiť… Ale určite sa nechcem iba voziť. Keď si to tak vezmem, ani na jednom tréningu (okrem tých zadarmo od SMF na Slovakia Ringu ) som nestretol slovenského pretekára. Čech, Maďar, rakúsky pretekár, to áno. Ale Slovák nie. Podľa mňa sa nedá zúčastňovať iba šampionátu a chcieť byť najlepší. Cieľ bol teda viac ako splnený.

V tom máš úplnú pravdu. A práve na tvojich výsledkoch je vidieť, aké je dôležité trénovať čo najviac. Prezradíš ako často trénuješ na motorke a ako sa pripravuješ aj mimo nej?
Na motorke som vždy keď sa dá. Najlepšie každý víkend, ale v budúcej sezóne to bude aj podľa toho, čo mi dovolia školské povinnosti. Okrem motorky mám osobného trénera, s ktorým cvičíme kondičku, fyzičku, iné cviky potrebné pre môj šport. Tiež treba aj regeneráciu. Samozrejme, ani na tanieri nemôžem mať všetko čo by som chcel…

Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Najradšej by som bol, aby vyzeral ako celodenné jazdenie na motorke a potom regenerácia vo vírivke napríklad. Ale to nejde. Takže ráno sa zobudím, postarám sa o nášho psíka, potom škola, po škole tréning, regenerácia, večera, učenie a spánok. Počas podujatí sa stíham občas aj učiť, inak to musím doháňať cez týždeň.

Tento rok si si užil aj smolu, dve zrážky s Poliakom Blinom znamenali pomliaždené koleno…
Áno, ale s tým som odjazdil Most aj Pannoniu a nakoniec mi pri hádzaní lopty v bazéne to koleno vyskočilo… Na röntgene to lekári nevideli, zistili to až na magnetickej rezonancii po vyskočenom kolene. Našťastie som ale nemal potrhané väzy a nemusel ísť na operáciu. Musel som však vynechať Alpe Adriu v Rijeke a absolvovať rehabilitáciu. Ani tie pády, ani to zranenie, ani cviky cez bolesť ma neboleli ako to, že som nemohol jazdiť.

Aj napriek vynechaným pretekom si ale nakoniec v celkovom hodnotení skončil európskeho pohára skončil piaty a o titul majstra Slovenska ťa doslova okradla sporná diskvalifikácia z Pannonie. Si s týmito výsledkami spokojný?
Samozrejme som, aj keď človeka zamrzí, že som kvôli chybám iných prišiel o lepšie umiestnenia. Ale aj toto ma posúva vpred! Nakoniec si ale poviem, že táto sezóna mala byť predovšetkým len o zbieraní skúseností, takže tie úspechy boli skôr takým príjemným bonusom.

Určite máš komu za uplynulú sezónu poďakovať…
Poďakovať chcem najmä svojej rodine, ktorá ma neustále podporuje, a to nielen finančne. Na východ do Prešova spoločnosti Petro a spol. s r.o. za možnosť testovania prilieb HJC, s ktorými som nadmieru spokojný, ARP Racing Parts zase za vynikajúce stupačky rovnomennej značky, Bratislavskému samosprávnemu kraju, mechanikovi Yogimu, ktorý pri mne je už druhú sezónu a tímom ľudí okolo Standu Poláka a Zbyňka Čecha, s ktorými zdieľame spoločný box a získavam pri nich cenné skúsenosti, mediálnemu partnerovi Moto-Cup.sk a všetkým fanúšikom, ktorí ma sledujú a držia mi palce.

O čom snívaš do budúcnosti?
O majstrovstvách sveta MotoGP. Tak ako každý, koho to raz chytí…

Peter, vďaka za rozhovor, držím palce, nech sa ti tvoje sny naplnia.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor a Petr Štola