Radoslav Dulík, vlaňajší majster Slovenska v triede Superbike, štartuje do novej sezóny s niekoľkými novinkami. Po rokoch strávených v sedle Kawasaki sa predstaví s Yamahou R1 (ročník 2014) v šampionáte Alpe Adria s podporou slovenského tímu Yamaha Maco Racing, s ktorým sa ako náhradný jazdec predstavil pri nedávnom úvodnom podujatí Majstrovstiev sveta Endurance v Le Mans. Zaujímalo nás nielen to, ako prežíval toto podujatie, ale aj čo ho čaká v nadchádzajúcej sezóne.

Rado, ty si bol s Macom v Le Mans už v septembri, takže čo sa týka prostredia, nešiel si celkom do neznáma…
Áno, tentoraz už som vedel do čoho idem. Navyše u Maca je výborný kolektív, je to dobrá partia. Pre mňa boli tieto preteky opäť veľkým zážitkom a skúsenosťou, zase som sa k tomu viac priblížil, aj som toho viac najazdil, tentoraz som šiel aj nočný tréning, s plnou nádržou, takže som zažil aj niečo nové… Nemohol som si dovoliť nejaké psie kusy, nevedel som si predstaviť, že by som spadol s motorkou, ktorú Maco s chalanmi pripravujú niekoľko mesiacov aj po nociach, po Európe na ňu zháňajú súčasti… Takže šiel som na nej veľmi opatrne. Ale jazdil som tam aj na celkom sériovej Yamahe, ktorú tam Maco mal a už v sérii je to skvelý motocykel s obrovským potenciálom!

Ako si prežíval nočné jazdenie, ktoré u bežných ľudí vzbudzuje hrôzu?
Je to v pohode, vidíš vcelku normálne, pretože niektoré časti okruhu sú mierne osvetlené. Akurát keď ťa niekto predbieha zozadu, tak vidíš viac tieňov a zo začiatku nevieš čo sa deje. Ale časom si na to zvykneš.

Nerozmýšľaš o tom, že by si sa raz takýchto pretekov zúčastnil nielen ako náhradník ale priamo jazdec?
Priznám sa, že sa necítim na nejakú 24-hodinovku, keby si videl tých jazdcov tam, tí idú hroznú paľbu, je na nich vidieť obrovské skúsenosti s týmito pretekmi. Ja sa necítim byť a ani sa nehrám na nejakého špičkového jazdca. Ja si len plním svoje sny. Stále častejšie ale rozmýšľam o tom, že by sme vytvorili čisto slovenskú trojčlennú posádku a s technikou Macovho tímu, napríklad s vlaňajšou Yamahou,  by sme sa zúčastnili dajme tomu osemhodinovky v nemeckom Oscherslebene. Ísť hneď 24-hodinovku ba bolo nezmyselné. Isteže ani tak by sme nemohli mať nejaké prehnané ciele, ale zúčastniť sa takéhoto podujatia dá pretekárovi skúsenosti, ktoré inde nezíska a posunie ho to o kus ďalej. Ale viem, že to nie je jednoduché, pretože to nie je práve najlacnejšie…

Ako si vnímal atmosféru v Le Mans priamo v paddocku, predsa len sa vraví, že tam nevládne taká nevraživá atmosféra ako v ostatných dvoch svetových šampionátoch, teda MotoGP a World Superbike…
Je to naozaj pravda, navyše aj mňa tam hneď brali ako jedného z nich, nikto nemá problém niekoho pozdraviť, jeden druhého si váži, hoci je to aj súper. Bežná je aj vzájomná pomoc počas pretekov, čo je inde nepredstaviteľné, lebo toto sú 24-hodinové preteky a nie preteky dvanásť kôl a poďme domov… Potešiteľné je aj to, akú vážnosť má v tomto svete Maco Kuzma. Keď vidíš, ako tam prebieha spolupráca s ostatnými tímami, kedy má čo dať svojim súperom, ale zároveň značkovým kolegom, hoci z továrenského tímu, nejaký tím zo Slovenska, tak si uvedomíš, kam to až Maco za tie roky dotiahol.

V nadchádzajúcej sezóne sa predstavíš v šampionáte Alpe Adria s motocyklom tímu Yamaha Maco Racing v triede Superbikov, čo táto zmena pre teba znamená?
Doteraz som jazdil na Kawasaki, takže si zvykám na celkom nové veci, motor Big Bang sa správa celkom inak a tomu musíš prispôsobiť aj jazdu. A čo sa týka dvoch modelov R1, tak som aj rozmýšľal, že by som už tento rok šiel do toho nového, ale nakoniec som sa rozhodol, trebárs aj na úkor výsledkov, že sa poriadne naučím na Big Bangu jazdiť a na budúci rok vezmem hotovú 2015-ku, na ktorej by sa mi potom o to lepšie jazdilo. Tá je totiž ľahšia, má viac koní, viac elektroniky… Ono ani tá 2014-ka rozhodne nie je zlý motocykel, o čom svedčia aj výsledky napríklad v IDM, BSB atď., aj keď teraz, po príchode nového modelu, už nad ňou mnohí ohŕňajú nosom. Myslím, že pre učenie sa bude pre mňa ideálnym strojom.

Jazdil si oba modely R1, takže môžeš porovnávať…
Nový model je taký priateľskejší, povedal by som komfortnejší. Môžeš si na ňom toho viac dovoliť a nemyslieť stále na to, že ťa vystrelí z motorky, pretože ja tam Slide Control a dobre urobená trakčná kontrola. Rovnako Gyro senzor sa postará o to, že aj keď pri veľkom náklone preženieš plyn, tak si to vezme len toľko koľko potrebuje. To všetko spolu s veľkou silou motora či Anti-Wheelie Control a podobnými detailmi dokazuje, že je to motocykel, ktorý prebral mnoho zo špeciálov MotoGP. Ale ako som už povedal, aj staršia R1 je skvelý motocykel a ja sa naňho veľmi teším.

Rado, vďaka za tvoj čas a držím palce do novej sezóny.

Text: Richard Karnok
Foto: Łukasz Świderek