Tento rok sa stal majstrom Českej republiky, známy je aj z prírodných okruhov, miluje Hořice a za sedem rokov kariéry si užil všetko čo motocyklový šport ponúka – vrcholy aj pády. V nasledujúcom rozhovore sa vám predstaví mimoriadne sympatický, kamarátsky a populárny skvelý pretekár, 27-ročný Pierre Coppa z Českej republiky.

Pierre, teba poznáme ako českého pretekára, no meno máš talianske. Môžeš nám prosím ťa túto zvláštnosť vysvetliť?
Je to tak, že otca mám z Talianska a mamku z Česka, takže som napoly Čech a napoly Talian, ale úprimne sa cítim bližšie k českému národu, pretože ešte nie je tak nakazený ako taliansky. Inak som ale doštudoval v Taliansku, takže češtinu som sa naučil doslova na ulici.

Aká bola tvoja cesta k motocyklovým pretekom?
To je také moje veľké šťastie. Moja rodina je proti motorkám a celkovo proti pretekaniu, takže podporu k tomu, aby som začal jazdiť som nemal priamo doma, ale v živote som spoznal dvoch veľkých ľudí. Daniele Stolli, tiež pretekár, mi veľmi pomohol s tým, že ma vždy držal pri sebe, dával mi možnosť robiť si motorky v jeho dielňach a od samého začiatku veril, že budem zvládať docieliť môj sen. Priamo on mi predstavil veľkú osobnosť v motocyklovom športe, ktorá už mala za sebou mnoho skúseností aj z majstrovstiev sveta. Je to pán Mario Rapotec, ktorý mi veľmi pomohol, a to ako v technike tak aj v živote. Vysvetlil mi – niekedy aj celkom dosť tvrdo – ako pretekársky svet funguje a ako je dôležité zostať vždy sám sebou. Dokázal ma naučiť postarať sa o seba ako v mechanike tak aj na trati a navyše, keď si vezmem, že v roku 2008 som vážil 96 kg a dnes 69, tak je to tiež jedna z jeho zásluh. Tvrdo mi vždy hádzal realitu do tváre a neriešil či mi je z toho dobre alebo nie, no dnes môžem povedať, že to na mňa malo veľmi dobrý účinok. Možno najväčšie víťazstvo mojej kariéry bolo, keď on sám priznal, že je na mňa hrdý po dôležitých testoch v Šapnielsku, ale hneď vzápätí dodal, že je to aj tak málo a budem musieť ešte oveľa viac pracovať.

Kedy si vlastne štartoval na svojich prvých pretekoch?
To bolo v roku 2008. V tej dobe som žil v Taliansku a na svoje prvé preteky som sa vybral do Chorvátska na Grobnik v rámci podujatia Alpe Adrie. Bolo to pre mňa pekné školenie 🙂

Dá sa povedať, že si známy viac z prírodných okruhov, znamená to že práve road racing je tvoja srdcovka?
No… Rišo, ja by som povedal, že je to opačne… Začal som na motodrómoch a bol som proti pretekom na prírodných okruhoch, ale ako dobre vieš, každý jazdec čo jazdí srdcom, je rád za každú možnosť zvezenia sa a v roku 2009 som sa po prvý raz zúčastnil pretekov v Těrlicku. Veľmi sa mi to zapáčilo a až tam som sa dopočul o jedných pretekoch s názvom „Hořice“… a, do hája, začal som jazdiť aj tie príroďáky 😀 Myslím si, že určite majú svoje čaro, ale tiež si myslím, že sú nebezpečné a menej pomáhajú zlepšovaniu sa v jazdení. Je nádherné jazdiť a mať také veľké publikum a aj ten adrenalín má niečo do seba, ale pravda je, že na motodróme sa musí vedieť jazdiť, lebo inak rýchle časy nedosiahneš 🙂 Zhodnotil by som to teda tak, že príroďáky sú určite veľmi pekné, ale srdcovka pre mňa zostáva najrýchlejšia možná jazda a to je na motodróme.

Je to určite pravda, veď tento rok si ziskom titulu majstra ČR a skvelými výkonmi v rámci Alpe Adrie v Moste a na Slovakia Ringu potvrdil, že ti motodrómy sedia…
Tento rok som celkom spokojný. Úprimne, mojím cieľom bolo vyhrať preteky v Hořiciach, ale, žiaľ, v prvom kvalifikačnom tréningu som urobil chybu, spadol som a zlomil som si kľúčnu kosť. Našťastie, napriek tomu, že bola rozbitá, dalo sa nejakým spôsobom sedieť na motorke a nakoniec z toho bolo aspoň štvrté miesto v cieli. Verím, že v zdraví by to vyšlo o niečo lepšie 🙂 Čo sa týka motodrómov, zo šiestich pretekov som bol štyrikrát prvý a v ďalších dvoch som bol tretí a druhý. Som celkom spokojný ako s umiestnením tak aj s časmi. V Moste som si zlepšil svoj osobák, tak ako som si aj prial. Rovnako tomu bolo aj na Slovakia Ringu, takže som po dvojročnej prestávke nezabudol ako sa držia riadidlá. Ale aj tak musím priznať, že by to chcelo viac trénovať, aby sa to zlepšilo tak, aby som jazdil na úrovni rekordov tratí v triede 125 SP. Určite by som chcel jazdiť oveľa viac a hlavne v konkurencii najlepších súperov, pretože to je najlepšia škola. Veľmi by som si prial posunúť sa do triedy 600, ale teraz uvidíme ako sa dajú dohromady financie a či nejaký dobrý sponzor prispeje.

Pred tromi rokmi sa vravelo o tvojom možnom vstupe do svetového šampionátu, no nakoniec celý tento projekt stroskotal. Ako na to spomínaš, mrzí ťa, že to vtedy nevyšlo?
To čo sa stalo vtedy, sa dá len ťažko opísať. Ono to bolo ako keď nastúpiš do výťahu a mieriš na tie najvyššie poschodia tej najvyššej budovy, ktorá existuje. Vieš, že ťa tam čaká ten sen, ktorý majú milióny ľudí a si pripravený to využiť na 120 percent… a zrazu „BLACK OUT“! Chvíľku si vravíš, čo sa deje a dúfaš, že nič vážne to nebude a zrazu v totálnej temnote ten výťah z nejakého 180. poschodia spadne nadol v tej najvyššej rýchlosti a medzitým ešte zvládneš čítať sms, kde je napísané, že ti umiera najmilovanejší člen rodiny. Takže nie je čo dodať… Bola to poriadna rana… Navyše veľa ľudí, ktorých nebudem menovať, pretože sú bezvýznamní, ti závidia a ohovárajú ťa aj napriek tomu, že pred touto šancou, ktorú som dostal, boli s tebou skoro ako kamaráti… Jasné, je to cena, ktorá sa za to platí a s tým som nejako počítal, ale určite ma to veľmi otužilo a dnes som oveľa odolnejší… A či ma to mrzí? Áno, veľmi ma to mrzelo, ale zase to potešilo iných ľudí 😀 Takže vidíš, že sa nájde vždy nejaké pozitívum 😀

Ono to vtedy všetko stroskotalo na nesplnených sľuboch…
Boli to sľuby od ľudí, ktorí sa hrali na niečo čím nie sú. Určite im nemôžem vyčítať nejaké útraty, pretože ja som zo svojho nič neplatil a všetko bolo robené vážne až pokým im nedošli ich financie, no všetky nadväznosti sponzorov nedokázali uzavrieť. Proste amatéri. Inak skúsenosť to bola neopísateľná, pretože som mal možnosť skúšať stroje, ku ktorým sa len tak človek nedostane a keď vezmem ako málo sme trénovali na ten test v Španielsku, tak som s tým výsledkom testovania spokojný. Bola tam ešte veľká rezerva z mojej strany a stačilo vtedy urobiť nejaké kilometre navyše a bolo by to na slušnej úrovni.

V súčasnosti štartuješ v tíme Motor Village 69, môžeš nám ho predstaviť?
Určite a veľmi rád! 🙂 Tím Motor Village 69 nie je taký ten tím, kde prídu jazdci, zaplatia a jazdia… MV69 je náš veľký projekt. V roku 2013, priamo po tom páde s tým „výťahom“, cez nejaké depky a podobne, som si zaobstaral nádhernú stavbu kúsok od Hoříc. Nedá sa ju opísať nejako jednoducho, je potrebné ju vidieť. Je naozaj ohromná a tiež tie pozemky okolo. No a my z toho chceme urobiť Motorkársky raj. Je tam síce práce na celý život, ale už dva roky tým žijeme a chystáme to. Tento rok sme tam usporiadali dve špičkové akcie a prišlo množstvo ľudí, ktorí nás podporujú a pomáhajú nám. Verím, že na budúci rok budeme mať oficiálnu otváračku a časom z toho urobíme ten sen, ktorý si každý motorkár praje 🙂 No a inak je náš tím MV69 zostavený priamo z členov, ktorí aktívne žijú tento projekt a to vrátane jazdcov. Štartuje s nami Staňka Malinová #11, ktorá začínala len nedávno, pomaličky sa dostáva do dobrých časov a výsledkov. Je stále ešte na začiatku, takže viem, že zlepšenie u nej bude veľké a bude mať tým pádom stále menej priateľov na štartovom rošte 😀 A potom Marek Horna #74, ktorý už nejaký ten piatok jazdí, ale skúša sa dostávať na stále lepšie časy hlavne na motodrómoch a v Hořiciach. Tento rok mu len o chlp ušlo prvé pódium v Brne. No a tretí jazdec som ja a tiež sa rád hrám 🙂

Viem, že si striedavo žil v Taliansku aj Českej republike, takže teraz si sa už asi definitívne usadil v Hořiciach…
Áno je to tak. Rád som pendloval, ale teraz sú mojim domovom Hořice, kde je stále cítiť vôňu spálených špekáčikov z depa 😀 Je to skutočné mesto motoriek a pretekov ako historických tak moderných. Čo viac by si mohol priať pretekár? 😀

Asi je teda zbytočné pýtať sa ťa, ktorý je tvoj najobľúbenejší okruh, však? 🙂
Povedal by som, že mám rád množstvo tratí, pretože každá má svoje kúzlo. Pre motodrómy je mojou srdcovkou asi Brno, ale bavili ma aj okruhy ako Pannoniaring, Most a Almeria. Čo sa týka prírodných okruhov, je to tak ako si nadhodil, Hořice sú naozaj ten zážitok najdrsnejší čo človek môže zažiť na nielen českých prírodných okruhoch. Je to celý rozsah ľudských pocitov zbuchnutých naraz k sebe. Ale vždy ma bavilo aj Těrlicko, je to tam veľmi príjemné.

Ktoré preteky vo svojej kariére považuješ za najlepšie a prečo?
Z minulosti si spomínam na prvé preteky v Brne v roku 2009, kde sme sa piati českí jazdci bili o piate miesto v Alpe a prvé v rámci M ČR. Žiaľ, skončil som deviaty v Alpe a štvrtý s najrýchlejším časom medzi Čechmi, ale boli to moje len šieste preteky v živote, takže to bol pre mňa úspech. Určite nezabudnem na Pannoniaring v roku 2011, kde som bojoval s Kamilom Kořízkom v triede 125 SP OVER 85 Kg 😀 a v každej zákrute sme sa poriadne predbiehali. Ani to mi nakoniec nevyšlo vďaka vybehnutiu z trate tri zákruty pred cieľom. Ale ten boj stál zato! Ale darilo sa mi aj tento rok, veľmi ma potešil Most. Neboli to jednoduché preteky a hlavne motorovo som až tak nestíhal, takže som to dobiehal jazdecky. V Hořiciach som bol tento rok spokojný s tým, že som to utiahol napriek zraneniu až do konca, takže by som to v rámci podmienok priradil do podarených pretekov.

A naopak, ktoré boli tvoje najhoršie preteky?
Najhoršie sú vždy tie preteky, ktoré človek nedokončí. Takže tam určite radím druhé preteky v Brne v roku 2009, kedy som v predposlednom kole spadol, ale tiež som si tam urobil svoj osobák. Takže tvrdá škola pretekov 🙂 Rovnako druhé preteky v tom istom roku na Hungaroringu. V prvej kvalifikácii som spadol, takže som štartoval až z posledného miesta, ale hlavne som ani minútu nespal, aby som stihol za celé poobedie a celú noc pripraviť motorku do pretekov. Bol som K.O.

Máš, alebo si mal niekedy pretekársky vzor, či nejakého obľúbeného pretekára v majstrovstvách sveta?
Asi budem nudný, ale je to naozaj Rossi… Nie je len veľkým jazdcom, ale aj veľkým človekom, ktorý vie ako si poradiť aj keď niečo nejde podľa plánu. Lorenzo sa mi vždy páčil tiež, pretože v triede 125 na Derbine mal úchylku predbiehať súperov vždy vonkajškom, takže tiež je to poriadny jazdec. Proste rozumieme si s manažérom Yamaha Factory 😀

Jazdil si na motorkách 125SP, Moto3, Moto2, 600, 1000, preto môžeš porovnávať…
Prvá vec, ktorú chcem povedať je, že sa mi páči jazdiť a súperiť, takže mi je nejako jedno na čom, ale hlavne aby bolo práve súperenie a poriadne boje. Mám rád ostré súboje. No a inak… 125 SP je proste magická trieda. Je celkom lacná, je pekná a hlavne ťažká, pretože musíš vychádzať z tých pár koníkov čo máš v motore a využiť všetko na maximum. Navyše tu začínali všetci veľkí jazdci. Tú to triedu nebudem nikdy ohovárať! Moto3 je divná vec… Nemal som ju rád už keď vyšla von, pretože zobrala miesto 125-kám, ale riadiť ju ma veľmi bavilo a hlavne to šlo naozaj dobre. Trúfnem si povedať, že vymysleli motorku, ktorú uriadi každý mladý chlapec bez veľkých skúseností. Urobili to chytro: nevieš využiť motor? Tu máš plno otáčok funkčných a s podobným výkonom. Nemáš silu na to aby si utiahol motorku? Nie je problém, táto váži len 75 Kg. Ale je tam jedna chybička… Chceš začať pretekať? Tak vytiahni na sezónu nejaké milióny. Výsledok? Málo a hlavne dosť nekvalitných jazdcov. Motorku Moto2 som skoro nepochopil… Je tvrdá ako šuter – asi preto sa prvé volali Suter 😀 Výkonovo celkom normálna šesťstovka, ale podvozok určite veľmi účinný. Navyše ma tá automatická spojka naozaj vydesila. Raz ju stlačiť a potom hneď pustiť len keď sa preradí na správny kvalt do zákruty. Určite by som si zvykol, ale horšie je keď o tom nevieš a zistíš to na dráhe. Ale inak to dovolí celkom slušné náklony. 600-vka je asi dnešný zlatý stred. Výkon je tam dosť veľký, hmotnosť je na hrane aby sa tomu dalo hovoriť pretekárska motorka a je to pekné zvezenie sa. Škoda, že odtiaľto začína ten pekný tanec – výmena gúm. Tisícka? Tak na tej som jazdil veľmi veľmi málo na to, aby som k tomu niečo povedal, ale úprimne? Veeeeľa výkonu a veľké spomalenie do zákrut. Určite ju budem chcieť znova skúšať a pochopiť k tomu viac, ale teraz by som sa radšej pohral so 600-vkou. Rišo, ale zabudol si na tú moju obľúbenú 😉 Tá najkrajšia, najdivokejšia, tá ktorá ti neodpustí žiadnu chybu a vždy keď som z nej zliezol, pripadalo mi, že som bol pokrčený ako pri pôrode… Tou je motorka 125 Grand Prix. To je pretekársky stroj, to je niečo, čo nám dalo jazdcov ako Rossi, Lorenzo, Marquez a všetkých tých najrýchlejších. Riadiť ju je veľká zásluha a hlavne šťastie. Mám ju doma a určite raz zavrčí znova. Je to motorka naozaj pre málo jazdcov.

Prezradíš nám viac zo svojich plánov pre sezónu 2016? Spomínal si šesťstovku…
Určite by som si prial začať jazdiť na šesťstovke, ale sám viem, aké je to finančne náročné, takže budem dúfať, že sa nejaký sponzor k nám pripojí. A potom trénovať, trénovať, trénovať, aby som mohol stále viac zrýchľovať. Chcem to a verím, že keď na to budú podmienky, tak sa to podarí. Rovnako chcem podporiť jazdcov nášho tímu, aby mali čo najlepšie možnosti dosiahnuť ciele, ktoré si budeme určovať a dať im k dispozícii potrebný materiál a skúsenosti čo som mal šťastie získať a dosiahnuť za roky jazdenia. No a samozrejme ďalej pracovať na projekte Motor Village 69.

Ťaháš svoje pretekanie celkom sám, alebo ti niekto pomáha?
Vždy som to plus mínus ťahal sám, ale podporili ma tí dvaja ľudia, ktorí v tomto svete pokrstili a mesto Kroměříž. Dnes už môžem povedať, že prišli ďalší, v prvom rade Libor a Tomáš Hornovci, pretože utiahli robiť mechanikov všetkým nám trom jazdcom a spolu s Jirkom Kubištom sú aj hlavnými piliermi projektu Motor Village 69. Skvelými pomocníkmi sú Vanesa Hornová, Staňka Malinová, Lukáš Peřina, rodina Matouškova, Honza Holub a špeciálna vďaka patrí jednému človeku, ktorý tiež patrí k nám a je dôkazom veľkej statočnosti, Milošovi Turnovi. Samozrejme dôležití sú aj sponzori. IXS Czech Republic vybral mňa a Stanku, aby sme reprezentovali vynikajúcu značku motooblečenia a ja si vážim, že nám dali možnosť obliekať sa skvelými produktmi, ktoré rád budem propagovať aj v ďalších sezónach. A rovnako HC Net, najlepší poskytovateľ internetu v Hořiciach a okolí, ktorý mi umožnil preteky v Hořiciach.

Pierre, ďakujem ti za rozhovor a držím palce nielen na dráhe ale aj v projekte Motor Village 69.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor, Petr Štola a archív autora