Zo začiatku som sa do Poznane veľmi tešil, lenže deň pred odchodom som bol ešte s teplotou u doktorky a keď mi tato oznámil, že mi nestihnú pripraviť motorku ako treba, ostal vo mne kúsok duše, že sa pôjdem aspoň zúčastniť. Tak sme sa vybrali 700km za dobrodružstvom nevediac čo očakávať. Prišli sme v stredu neskoro večer a len ľahli do postele.
Na druhý deň sme boli nútení vynechať hneď prvý z tréningov, aby sme dali motorku na mieste dokopy podľa predpisov. Teda všetko prehádzať z jednej na druhú. HM Quickshifter nefungoval vôbec a kým sme to opravili, stihol som odjazdiť 3 kolá predposledného tréningu. Quickshifter opäť zblbol, a tak som posledný tréning zase odjazdil bez jeho pomoci. Nehovoriac o tom, že motorka na rovinkách vypínala. Skúsenejší mechanici vraveli, že to bude originálnou riadiacou jednotkou. Po poslednom tréningu sa podarilo definitívne spojazdniť len rýchloradenie. Aspoň to bol pekný koniec dňa.
Na ďalší deň hneď ráno nasledovala kvalifikácia, do ktorej som nastúpil po celkovo 13-tich kolách na tomto okruhu. Podarilo sa mi obsadiť skvelé 2. miesto. Na poobedné preteky som sa preto tešil a išiel som do nich zabojovať o víťazstvo. Po štarte to vyzeralo celkom dobre, s poľským reprezentantom Danielom sme sa striedali vo vedení a diváci si určite prišli na svoje. Pred poslednou zákrutou som ešte viedol, on však využil Slipstream, použil moju stopu a ja som musel vo svojej trochu ubrať, aby sme sa nezrazili, tak prešiel cieľom prvý on. O 0,047 s. Škoda. Neskôr mi skúsenejší pretekári vysvetlili, keby v tej mojej pozícií dôjde k stretu, padne môj súper a ja pôjdem ďalej. Ďakujem chlapci, nabudúce budem vedieť 🙂
Ďalší deň nás čakal warm up a druhé preteky, kde som chcel Danielovi odplatiť včerajšie druhé miesto. Preteky začali ako predchádzajúci deň, striedali sme sa vo vedení, od 4. kola som viedol, keď som v 5. kole pred cieľom uvidel čiernu vlajku bez čísla. Reagoval som gestom, či myslí mňa, na čo, kývavým pohybom hlavy traťový komisár dal súhlasné stanovisko a odišiel som do boxov, nevedomky, čo som spravil. Po vyše pol minútovej debate zistili, že si ma pomýlili s iným pretekárom, ktorý bol diskvalifikovaný a pustili ma ďalej na trať. Na trať som z boxov vyštartoval v maximálnej rýchlosti a ešte si dovolili ma merať. Do cieľa som vedel prísť až na 3. mieste, pretože už som nestihol predbehnúť ostatných predo mnou. Je to pre mňa veľká skúsenosť a ponaučenie do budúcna. Body sa dajú dobehnúť vždy.
Ďalšie podujatie bude na Slovakia Ringu, kde sa zúčastní aj česká špička, Vojta, Ondra, Jakub, na čele s Jirkom, možno príde aj český rýchlik z ADAC Patrik, bude to veľmi zaujímavé, teším sa na to veľmi. Bojovať o pozície je lepšie ako utekať. Ale nesmieme zabúdať, že prídu borci aj z Rakúska, Chorvátska. Poďme do toho. Ja idem!!!
Posledná vďaka patrí ľuďom, ktorí mi sú stále so mnou, Zbyněk Čech a jeho tím, Stanislav Polák a jeho tím, Miško Búlik, skvelý slovenský reprezentant, môj otec s maminou a mojou sestričkou Larou, ktorá už teraz vie, že chce byť hosteska ako Sabinka 🙂 Samozrejme aj partnerom, Service13.sk, Petro a Spol.sk, Borisovi Mentelovi, ktorý mi geniálne nastavil podvozok motorky u seba v motomaxxe a môžem sa na to vždy spoľahnúť. Nehovoriac o tom, že ho môžem otravovať aj cez víkendy, aby mi pomohol s nastavením. Chlapcom Maťovi a Erikovi z M2S za super polepy. Štúdiu Lara, www.studiolara.sk za podporu a všetkým ostatným fanúšikom a fanúšičkami, ktorí mi stále veria. Nehovoriac o portáli Moto-Cup.sk, ktorého nálepku s hrdosťou nosím.
Môj cieľ je byť najlepší! Nájde sa niekto, kto má rovnaký cieľ? Niekto podporiť ma? Viac info na: 88@peterkacaba.com alebo +421 910 878 088.
Vezmem Vás do reštaurácie Slovenský Dvor v Piešťanoch, kde sa môžeme o tom porozprávať bez prítomností médií…
Tlačová správa Petra Kačabu
Foto: Dean Grbac, alpeadriamotorcycleunion.com
