Hneď ako vstúpil do sveta motocyklových pretekov, nedal sa prehliadnuť vďaka dravému štýlu jazdy, ktorý sa mi doslova núkal do objektívu môjho fotoaparátu. S prichádzajúcimi skúsenosťami sa dostavili aj stále lepšie výsledky a v súčasnosti 28-ročný Pavel Fojtík už patrí do česko-slovenskej špičky na prírodných okruhoch v triede 125 Sport Production, pričom na svojom konte má už aj niekoľko skvelých víťazstiev.

Vlani zviedol niekoľko pekných súbojov o víťazstvo s naším Edom Wernerom, no pre slovenských fanúšikov je známy aj tým, že práve u nás dosiahol svoje celkom prvé víťazstvo (Kopčany 2015) a vlani zvíťazil v Trenčíne. Pred blížiacou sa pretekárskou sezónou ma zaujímalo, aká bola jeho cesta k motošportu a čo pripravuje pre rok 2017.

Pavel, aká bola tvoja cesta k motorkám?
K motorkám som sa dostal už v dvanástich rokoch, kamarát mi vtedy požičal zánovného pioniera a bola to pre mňa jasná voľba, prepadol som láske k motorkám. Stali sa pre mňa prioritou číslo jeden, takže odvtedy som postupne jazdil a jazdil, potom prišli aj väčšie kubatúry… Dostal ma ten adrenalín.

To už bol len malý krok k samotným pretekom, ako si sa dostal k nim?
To bolo v roku 2012. Predtým som navštívil preteky v Radvaniciach a Těrlicku a ako divák som bol nadšený. Rýchlou jazdou, prostredím v depe… Odmalička ma čokoľvek ľahko motivovalo a bol som vždy súťaživý typ. Takže som to využil, kúpil som Cagivu a vyskúšal si prvé preteky v Brne. Bol som tým natoľko ohromený, že som hneď vedel, že preteky budú mojou prioritou a budem sa snažiť sám sebe dokázať, že na to mám.

Vravíš, že prvýkrát si štartoval v Brne. Čo rozhodlo, že si sa vybral cestou prírodných okruhov? Žeby práve tá atmosféra, ktorú si tam zažil ako divák?
Áno. Tá atmosféra ma dojala a hlavne adrenalín a nebezpečnosť prírodných tratí. Bolo to také príťažlivé, že som sa rozhodol to vyskúšať. Pri tom prvom štarte v Brne to bolo úchvatné a pocit s niekým súperiť vo mne vyvolal závislosť. Druhými pretekmi boli Radvanice, teda už prírodný okruh a tam sa rozhodlo, že je to pre mňa to najlepšie. Bola to jasná voľba. Uvedomujem si, že je to nebezpečné, ale práve nebezpečenstvo je pre mňa výzva. Prírodné okruhy sú ako droga. Na umelom okruhu toto necítim. Ale nemôžem povedať, že ma ani špeciálne okruhy nelákajú.

V začiatkoch si sa dokonca objavil na plošine spolujazdca na sajdkáre, aká to bola skúsenosť?
Áno, ako som už povedal, láka ma adrenalín a preto som rád využil aj možnosť zviezť sa na sajde, chcel som si to proste vyskúšať. Bola to skvelá skúsenosť, lebo som sa ja sám vďaka tomu posunul o veľký krok ďalej, keď som prekonal určité bariéry strachu. Prvá jazda na sajde bola pre mňa naozaj šialená, bol som plný obáv z toho čo sa môže stať. Vyčerpaný som bol fyzicky aj psychicky. Až som si povedal, že už na to nevleziem 🙂 Ale pri ďalších pretekoch som už bol bez bariér a zdalo sa mi to zábavné. Pravdupovediac ma to ale nenapĺňalo tak ako jazda na dvoch kolesách a uvedomoval som si, že moje chybné rozhodnutie pri jazde môže ovplyvniť dva životy a nielen ten môj.

Na sólo motorke sa veľmi rýchlo dostavili úspechy, na svojom konte máš aj víťazstvá, predvlani si svoje prvé preteky vyhral u nás v Kopčanoch, ktoré z prvenstiev si ceníš najviac?
Najviac si cením práve tie Kopčany, keďže je to trať, ktorá mi sedí a to víťazstvo bolo tvrdo vybojované. A navyše, ako si spomenul, bolo to moje prvé víťazstvo na motorke a na to sa nezabúda. Ale samozrejme, radosť mám zo všetkých víťazstiev, každé má svoju hodnotu.

Zažil si preteky, na ktoré spomínaš nerád?
Nerád spomínam na Radvanice, kde som dvakrát spadol, raz bez ujmy na zdraví a druhýkrát, v roku 2015, to už bolo vážnejšie, utrpel som úraz ramena. Akoby zakliate sú pre mňa aj Hořice, kde som vždy bojoval s technickými problémami, takže tento rok sa budem snažiť to prelomiť a dosiahnuť čo najlepší výsledok.

Neláka ťa vyskúšať si aj inú triedu?
Láka. Napríklad triedu Moto3 alebo Twin. Tento rok budem mať v Brne možnosť osedlať Ducati Twin, ale zatiaľ len vo voľnom tréningu. A môžem si tak aspoň oťuknúť aj iných pilotov a vyskúšať inú techniku. No a Moto3 je pre mňa lákavá motorka hlavne po technickej stránke, podvozkom, motorom, dynamikou…

Kopčany si spomínal, ešte ktoré z okruhov sú tvoje obľúbené a prečo?
Dymokury a Těrlicko. Těrlicko pre to, že sú to domáce preteky a aj trať mi úplne vyhovuje svojím riešením. V Dymokuroch som mal predtým určitý blok v jednej pasáži, ktorý keď som prekonal, tak ma tá trať začala nesmierne baviť svojou jednoduchosťou a úsekmi, kde sa pozná srdce pilota. No a Kopčany, tak tie mi sedia každým centimetrom.

Mal si, alebo máš nejaký pretekársky vzor, alebo niekoho koho obdivuješ?
Vzorov mám viac, jeden z veľkých vzorov je Guy Martin, človek, ktorý ide tvrdo za svojimi cieľmi a pokoruje rýchlostné limity v rôznych súťažiach a skvele jazdí aj na Tourist Trophy na Mane. Ďalším vzorom je pre mňa bývalý jazdec World Superbike Troy Bayliss, a to pre jeho techniku jazdy.

Aké plány máš pre sezónu 2017, kde všade ťa uvidíme?
Chcem sa zúčastniť všetkých pretekov CAMS a okrem toho aj podniky AČR, a to Slovácky okruh a Hořice TT.

A aké máš ciele?
Čo sa týka cieľov, tak tie som si pre tento rok stanovil vysoké. A to ako v živote, tak aj na pretekoch, pričom tie životné ciele sú prioritou a od tých sa budú odvíjať aj tie pretekárske. Nedávno som totiž našiel zmysel života, ktorý ma inšpiruje a pomáha mi dosiahnuť všetko to najdôležitejšie. Určite by som bol bol vďačný aj za celkové prvé miesto v CAMS, to je cieľ, ktorý mi vždy uniká len o vlások.

Preteky na motorke, to nie je lacná záležitosť, je niekto kto ti pomáha?
V prvom rade musím spomenúť môjho mechanika Honzu Jukla, čo je inak pilot motokáry KZ, to práve on ma naučil všetko okolo pretekov a je vždy pre mňa tou najlepšou psychickou podporou a top! mechanikom. Úprimne povedané, bez tohto človeka by som tie najväčšie výsledky nedosiahol. Pokiaľ si sa predtým pýtal na moje vzory, tak práve Honza je pre mňa vzor najväčší. Samozrejme, moja vďaka patrí aj ostatným členom tímu, ktorými sú Nicola Dresner, Jakub Šostak, Petr Berčík a nemôžem zabudnúť ani na sponzorov, Motoslužby Chrudim, Denicol, Dresner s.r.o., Motozem.cz, Autohlavy.cz, Bercik s.r.o., a takisto na svojich priateľov a fanúšikov, ktorí mi fandia a rodine, že to všetko s pevnými nervami zvláda.

Pavel, vďaka za rozhovor, držím palce, nech sa ti v tak dobre rozbehnutej kariére darí aj naďalej.

Zhováral sa a fotil Richard Karnok