Na začiatku vlaňajšej sezóny spôsobil rozruch medzi súpermi, keď si v osobných súbojoch nebral práve „servítku pred ústa“, rovnako ako jeho vzory z majstrovstiev sveta. Preteky Slovenského pohára v triede do 600 cm3 však práve svojou dravou jazdou robil zaujímavými a tie tak niekedy napínavosťou zatienili aj preteky medzinárodného šampionátu IMRC. A hoci mu druhá časť sezóny celkom nevyšla, celkovo zanechal výborný dojem. V rozhovore sa nám predstaví Michal Ronec.

Po prvý raz sme tvoje meno začali registrovať predvlani na podujatiach Slovenského pohára, aká ale bola tvoja cesta k motorkám ako takým a potom k okruhovým pretekom?
No pamätám si, že to celé začalo tým, že môj otec bol a stále je veľký fanúšik motoriek a brával ma na preteky ešte keď sa konali v Piešťanoch na letisku. Veľmi dobre sa poznal s Milošom Balážom, alebo ešte vtedy Milošom Maďarom :-). On nás pozval na prvé veľké podujatie na Hungaroring na Alpe Adriu, alebo Majstrovstvá Európy? Už si nepamätám presne… 🙂 Bolo to niekedy v rokoch 95-96 a to mi zmenilo môj život. Od tej chvíle som chcel pretekať, len bohužiaľ neboli financie. Ale chodili sme po všetkých pretekoch s Milošom v podstate skoro celú jeho kariéru, či už u nás na Slovensku po letiskách Dolný Hričov, Boľkovce , alebo zahraničné okruhy ako Misano, Vallelunga, Most a ďalšie. Spoznal som veľké mena tej doby ako Martin Kuzma , Čermák, Ilmberger, Kratzer, Karban, Častka, Pátek, Obert, Solik, Tibor Straka na Kawasaki, fúha, veľa mien ešte… Pamätám si, že keď som bol na strednej škole, urobil som si z dreva motorku v detskej izbe a kamaráti sa mi smiali, nechapali to :-). A to nehovorím o polepenom BMX alebo horskom bicykli z kartóna urobené plechy :-). Ale na samotné dvojkolesové tátoše som sa posadil pred tromi rokmi s mojou prvou motorku Yamaha R6, na ktorú som dal iba pretekárske kapoty :-). Takže  splnil som si svoj sen, aj keď až v mojich 26-tych rokoch, teda v roku 2012. V tej dobe si ma zobral pod seba Miloš Baláž, pod ktorým som aj vlastne jazdil obe doterajšie sezóny.

Sezóna 2013 bola pre teba ako na hojdačke, ako ju s odstupom čase hodnotíš ty sám?
Sezóna 2013 bola pre mňa vlastne akoby prvá pretekárska sezóna už na takej profesionálnej úrovni. A som so sebou spokojný, lebo na niektorých okruhoch, myslím si, som dosiahol na moje prekvapenie na nováčika slušné časy. Veľa som sa naučil, mojimi súpermi boli Fízeľ, Žák a Palino Grman a môžem povedať, že sme mali spolu nekompromisné súboje medzi sebou, ktoré aj tak troška iskrili veľkou rivalitou :-). Sezóna ako taká mi veľmi nevyšla, aj keď som mal na top 3 v celkovom hodnotení, ale chýbalo mi aj to športové šťastie, ktoré určite treba. Niekedy ma zradila technika, alebo premotivovanosť, či proste nešťastná náhoda. Ale naučil som sa za rok 2013 veľa, hlavne tie negatíva. Sú síce bolestivé v daný moment, ale v budúcnosti sa vieš z toho poučiť a vie ťa to podľa mňa posunúť ďalej. Stále je sa čo učiť…

Ktorý bol pre teba najlepší moment roku 2013?
Najlepší moment? Fúha, no určite každý dobrý výsledok, či už v kvalifikácii alebo pretekoch. Aj keď popravde, vždy tam bola taká iskra konfliktu :-).

A najhorší?
No popravde po Hungaroringu to boli každé preteky. Začalo to pádom v Brne z druhého miesta a pokračovalo pádom na Pannonii z prvého. A potom tie ostatne dvoje smolné preteky na Slovakii, no ale som si už asi na to zvykol :-). Ale ako som spomenul, všetko zlé je na niečo dobré ako sa hovorí…

Vieš už v akom seriáli a akú triedu budeš jazdiť?
Momentálne riešim, asi ako každý, finančnú situáciu na sezónu 2014 hľadaním sponzorov, takže to je aj moja náplň prace, no kvôli mojej nevydarenej sezóne 2013 to bude asi troška komplikované :-). Ale keď sa bude dať, tak určite pôjdem už Majstrovstvá Slovenska v triede Superstock 600.

S akými cieľmi vstúpiš do novej sezóny?
To záleží práve od toho ako to celé dopadne, keď budeme mať financie na Majstrovstvá Slovenska, tak určite sa budem snažiť držať krok s tými najlepšími v mojej triede a bojovať o pódium. Ale treba to brať s nadhľadom hlavne. Keď to nevyjde, tak sezóna 2014 bude pre mňa skôr ako taká testovacia na rok 2015 :-).

Keď sa človek pozerá na tvoje žlté farby na kombinéze, prilbu a štýl jazdy, nemôže sa ubrániť dojmu, že tvojim vzorom je Valentino Rossi, je to tak?
(smiech) No a ja som si myslel, že ja som Valentinov vzor 🙂 🙂 :-). Ale nie, určite asi ako takmer každý pretekár, či už potenciálny alebo profesionálny vyrastal na na Valentinovi. Ja ho sledujem už od roku 95. Ale farby som si ani nedal úplne preto, ale kvôli tomu, že sa mi to tak páčilo a bolo ma vidieť. A tu to skoro nikto nemá, tak som sa snažil zladiť farebne, aby som aj na motorke vynikal :-).

Takže okrem Valentina Rossiho máš aj iné vzory?
Určite, aj nebohého Marca Simoncelliho, na ktorom sa mi páčila ta veľká agresivita, dravosť, drzosť alebo až arogantnosť v pretekoch, takže môj štýl. A zo slovenských jazdcov naša elita, Jaro Černý, ale aj Lukáš Jasenský a Maťo Durdík majú môj obdiv, nerobia to odmalička a majú fakt super výsledky.

Vlani si spoznal aj nové okruhy, ktorý je pre teba ten naj a prečo?
Môj top favorit je Brno, proste je tam fakt radosť jazdiť a je to cítiť, že sa tam jazdí najvyššia súťaž v motocyklovom športe. A prečo práve Brno? To neviem, ale sadli mi asi všetky okruhy, teda okrem dlhého variantu nášho Slovakia Ringu. Nejako sa nevieme skamarátiť :-).

Určite máš komu poďakovať za vlaňajšiu sezónu:
Moja veľká vďaka patrí mojej rodine,  priateľke Erike, ktorá bola mojou neoddeliteľnou súčasťou na pretekoch. Otcovi za finančný sponzoring, MotoClubu Baláž za zázemie a podporu. Chalanom od Claudius z Trenčína, Garo Servisu z Voderád, Lacimu Šinkovi a v neposlednom rade všetkým mojím fanúšikom a ľuďom, ktorí mi držia palce.

Vďaka za rozhovor a prajem ti veľa šťastia v sezóne 2014.

Text a foto: Richard Karnok