Dnes, 9. februára, sa 60 rokov dožíva jedna z veľkých osobností nielen histórie, ale aj súčasnosti slovenských cestných pretekov, Michal Puškár starší. Pretekár s neuveriteľnou históriou, ktorá, vďaka Bohu, trvá dodnes, keď ho ako aktívneho jazdca na okruhoch stretávame dodnes! Nasledujúci článok vznikol presne pred desiatimi rokmi, keď mal Michal päťdesiat, no verím, že sa sám jubilant neurazí, keď ho zverejním aj tentoraz. Snažil som sa v ňom totiž zmapovať celú jeho kariéru, no potešiteľné je, že som musel doplniť ďalšiu kapitolu, týkajúcu sa jeho aktívneho návratu späť na okruhy!

Motocyklové začiatky Michala Puškára staršieho siahajú do útleho detstva, keď si ho mama ako trojročného dala do vaku pred seba a na motocykli Jawa Pionier s ním jazdievala z Trnavy pri Laborci do Michaloviec do kostola. Bolo preto logické, že časom na tomto Pionieri začal jazdiť aj sám Michal. Počas štúdia na strednej škole si našetril si na 350-ku Jawu, na ktorej sa ako divák vybral na preteky do Prešova, kde sa konali preteky na Šarišskom okruhu. Keď sa potom šiel pozrieť aj na Grand Prix do Brna, kde bol svedkom skvelého súboja Reada s Agostinim, rozhodol sa, že pretekať začne aj on!

Na svojej civilnej Jawe 350-ke mal však nepríjemný úraz, z ktorého sa dlho zotavoval, a tak si popri štúdiu na vysokej škole v Bratislave šetril na pretekársky stroj. Podarilo sa mu kúpiť dvestopäťdesiatku Jawu Junior, ktorá sa mu však čoskoro doslova rozsypala, takže sa vlastne už vtedy pri jej oprave začali rozvíjať jeho neskôr vyhľadávané ladičské schopnosti. Na štart svojich prvých pretekov sa postavil na majstrovstvách Slovenska v Malackách v roku 1978 a v cieli mu patrilo 9. miesto. Ešte v tom istom roku dokázal opäť v Malackách vybojovať na mokrej dráhe druhé miesto za Pavlom Dekánkom a v celkovom hodnotení M SSR skončil siedmy.

O rok neskôr, ešte stále na Jawe, sa posunul na piate miesto celkového hodnotenia, to už však túžil po novšom motocykli. S podporou firmy Chemko Strážske si obstaral na sezónu 1980 od Imra Majoroša staršiu Yamahu 250, s ktorou predtým jazdili Jirka Král a Henrich Kurtha. V tomto roku sa predstavil prvýkrát v Majstrovstvách ČSSR triedy do 250 ccm a v konečnom hodnotení obsadil 13. miesto. Okrem toho sa zúčastnil národných pretekov v Brne, ktoré sa jazdili v rámci Veľkej ceny ČSSR a po nádhernom súboji skončil tretí za Jarolímom a Kurthom. Seriál majstrovstiev SSR vynechal, no hneď v nasledujúcej sezóne sa stal vicemajstrom Slovenska dvestopäťdesiatok, pričom získal dokonca o jeden bod viac ako Peter Majoroš, ktorému však k titulu majstra SR pomohlo že sa v konečnom hodnotení škrtali dva najhoršie výsledky. Michal si v majstrovstvách ČSSR o jednu priečku pohoršil a skončil celkovo štrnásty.

V roku 1982 sa viac sústredil na slovenský šampionát. Skončil celkovo na štvrtom mieste, v M ČSSR bol dvadsiaty druhý. O rok neskôr sa opäť stal vicemajstrom Slovenska (tentoraz za Imrom Majorošom), pričom v Malackách dosiahol svoje prvé víťazstvo. Darilo sa mu aj vo federálnom šampionáte, kde obsadil konečné desiate miesto. Najväčšiu radosť mu však v tomto roku prinieslo narodenie syna Michala. V tom čase sa občas objavoval aj na štarte triedy do 350 ccm, či dokonca v päťstovkách, tam však so svojou, predsa len už starou Yamahou 250, nemohol nemohol pomýšľať na top výsledky.

Práve starší motocykel nedával Michalovi šancu dostať sa v tabuľke nahor ani v najbližších rokoch v M ČSSR, či M SSR, kde sa až na niekoľko pódiových umiestnení výraznejšie nepresadzoval.

V roku 1987 bola v M ČSSR a aj v Pohári mieru a priateľstva vypísaná nová trieda jednovalcových dvestopäťdesiatok, čo boli motocykle z produkcie socialistického bloku. Každému bolo jasné, že to nebude trieda, ktorá by mohla ohroziť úplne iným smerom sa uberajúci trend na západe, ale pre mnohých pretekárov sa stala možnosťou lacnejšieho jazdenia. Touto cestou sa vybral práve aj Michal Puškár, ktorý dostal od Zväzarmu motocykel ČZ MTX. Stroj to však bol veľmi poruchový a Michal ho doslova vypiplával až do roku 1990. Veľakrát získal Pole Position, no v pretekoch musel po niekoľkých kolách odstúpiť. V prvej sezóne tejto triedy teda viac opravoval ako jazdil. Vtedy však ešte na svojej starej Yamahe postúpil na celkové 12. miesto vo federálnom šampionáte klasických dvestopäťdesiatok, keď v Piešťanoch skončil piaty. Rovnako piaty bol aj v konečnom hodnotení M SSR.

V sezóne 1988 jazdil opäť obe štvrťlitrové triedy, no starú Yamahu počas sezóny opustil a štartoval už len na spomínanej ČZ MTX aj v klasických dvestopäťdesiatkach, kde v M ČSSR skončil s dvomi bodmi na 21. priečke. V pohárovej triede 250 1V však opäť ani raz neprišiel do cieľa. V majstrovstvách Slovenska ale dokázal získať svoj tretí titul vicemajstra SSR (tentoraz za Mariánom Troligom). V roku 1989 v pohárovej triede 250 1V vybojoval titul vicemajstra ČSSR za Michalom Placákom a v klasických dvestopäťdesiatkach skončil trinásty, v M SSR piaty.

Rok 1990 bol v pretekárskej kariére Michala Puškára najúspešnejší. Postupne dokázal vylepšiť motor ČZ MTX do spoľahlivejšej podoby a motocykel, s ktorým štartoval nazval Furtom. Názov bol odvodený z východniarskeho: furtom še to kaži (stále sa to kazí). Po páde bývalého režimu končila aj trieda jednovalcových dvestopäťdesiatok, a tak do hodnotenia M ČSFR sa jazdilo len v Kopčanoch. Michal v týchto pretekoch jednoznačne dominoval a získal tak titul Majstra Československa. Vynikajúcu formu dokazoval aj v Pohári mieru a priateľstva, kde na nemeckých tratiach Sachsenring a Schleizer Dreieck dokázal poraziť predtým neporaziteľných Kubáncov, pretekárov Nemecka, Estónska, či Ruska. Celkového víťazstva sa však nedočkal, pretože pre rozhodujúce preteky vo Frohburgu nedostal z Prahy potvrdenie k štartu v zahraničí. Funkcionár, ktorý mal potvrdenie na starosti si ho totiž odložil do šuplíka a odcestoval na dovolenku… Michal Puškár preto šiel do Frohburgu na vlastnú päsť bez povolenia, vzal si len jeden motor, ten ho však po chvíli zradil…

O Michalovi sa však už vtedy vedelo ako o človeku s talentom pre výborné naladenie motora, a tak sa okrem pretekania začal venovať aj motocyklu Imricha Majoroša, ktorý dokázal práve s motorom upraveným Michalom dosiahnuť výborné výsledky.

Ako pretekár bol ešte v roku 1991 v celkovom hodnotení triedy M ČSFR na celkovom 18. mieste a v M SR piaty. Niekoľkokrát sa dokonca objavil na štarte triedy do 125 ccm na motocykli Furtom, čo bola takisto čezeta, ktorá prešla jeho rukami. To už sa však na štartoch začal ukazovať čoraz menej. V rokoch 1992 a 1993 jazdil už len v triede do 125 ccm a v roku 1993 v Českých Budějoviciach si druhým miestom pripísal svoje posledné pódiové umiestnenie do majstrovstiev Slovenska. Posledný štart svojej starej éry absolvoval v roku 1994 v Dolnom Hričove.

Ako ladič motorov postupne pracoval pre Majoroša, Huleša, Hrstku, Morávka, Vavrečku, P. Raucha, Častku, Rousa, Marinicu, Pavkoviča, ktorým pomohol ku skvelým výsledkom.

Práve v čase, keď Michal Puškár končil svoju kariéru ako pretekár, sa v novo vypísanej triede juniorov do 50 ccm na štarte objavil jeho syn Michal. Otec Michal najprv nechcel o synovi – mocyklovom pretekárovi – ani počuť a dokonca mu radšej pripravil motokáru. Ale synovi nešlo vyhovoriť niečo, čo robil sám otec… Takže sme sa s menom Michal Puškár, tentoraz však s juniorom, mohli stretávať naďalej. Otec však ešte stále pracoval na motocykloch iných pretekárov. Možno ešte stále dúfal, že si to syn rozmyslí… Mladý Michal, ktorý prešiel do triedy 125 Sportproduction, si to však našťastie nerozmyslel a keď dokázal presvedčiť otca, že to myslí vážne, ten sa potom začal venovať výlučne jemu a výsledok tejto otcovsko-synovskej spolupráce iste poznáte.

Okrem množstva titulov majstra Slovenska sa junior stal v rokoch 2005 a 2010 celkovým víťazom medzinárodného šampionátu Alpe Adria v triede 125 Sportproduction!

Keď pred pár rokmi končil svoju kariéru aj mladší z rodu Puškárovcov, zdalo sa, že toto meno sa stane už len súčasťou archívov a kníh venujúcich sa histórii cestných pretekov. Obrovské prekvapenie však všetkým pripravil Michal senior, ktorý sa v roku 2014 vrátil do nášho šampionátu, tentoraz v triede 125 SP a po sezóne 2015 je dokonca úradujúcim vicemajstrom Slovenska a celkovo tretím jazdcom v klasifikácii šampionátu IMRC! Pred rokom sme s ním navyše priniesli rozhovor, ktorý si môžete prečítať na tomto mieste…

Michal, prajeme Ti všetko najlepšie!

     Text: Richard Karnok
Foto: Ing. Rudolf Mladý, Petr Štola a archív M. Puškára