Na maďarskom Pannoniaringu mal Igor Marinica na dosah druhé miesto v slovenských majstrovstvách. To mu nakoniec uniklo o desatinu sekundy, no priebežná „strieborná“ pozícia mu napriek tomu stále patrí.

Igor Marinica:

„Tradičná príprava na kvalifikácie, spojená s rozjadením a hľadaním správneho nastavenia mi nepriniesla očakávaný efekt, piatkové tréningy boli sprevádzané roztraseným predkom motorky, zadok pre zmenu vzorovo kĺzal. Napriek tomu sa mi v sobotu doobeda podarilo zrýchliť, v druhej kvalifikácii ma vyradilo nefunkčné automatické radenie a do neskorého večera bolo o prácu postarané. Po výmene zadnej pružiny som šiel do warm upu doslova naslepo, s neodskúšaným nastavením. Podvozok mal viditeľne lepšiu odozvu, stále však s rezervami a to, že funguje automat radenia som zistil až počas jazdy na štartový rošt. Tu sme stihli urobiť ešte jednu úpravu na podvozku. Po nie veľmi vydarenom štarte som si nemohol dovoliť ísť naplno (zadok stroja mi na výjazdoch utekal). S nasadením stíhacieho tempa sa mi podarilo predbehnúť niekoľkých súperov a štyri kolá pred koncom som mal na dostrel svojho konkurenta v boji o umiestnenie v M SR Martina Durdíka. Aj keď som následne mierne stratil po predbiehacom manévri rýchlejšieho Lukáša Jasenského doháňajúceho stratu po stop and go, v nájazde do predposledného kola som Durdíkovi ukázal chrbát. Martin mi to v polovici okruhu na brzdy vrátil a táto situácia sa zopakovala aj v záverečnom kole. Na cieľovej čiare som už nemal dostatočnú rýchlosť, rozdiel medzi nami bol nakoniec snáď pol motorky. Také sú preteky, o radosti z úspechu niekedy rozhodujú centimetre a preto si môžem dovoliť byť spokojný, na Slovakiringu budem dúfam ešte úspešnejší.“