Lukáš Jasenský, pretekár Slovakia Racing Teamu, si aj napriek technickým problémom z Pannonia-ringu odniesol peknú zbierku bodov a v nedeľu dokonca do hodnotenia IMRC v triede Superbike vybojoval víťazstvo.
Lukáš Jasenský:
„Pannonku práve v láske nemám, keďže sa mi tu nikdy nedarilo podľa mojich predstáv. V sobotu vo voľných jazdách som sa chcel len dostať do pohody a v pokoji odjazdiť poobedné preteky. V kvalifikácii som išiel čas 1:58,9, čo nebolo vôbec zlé a aj som bol celkom spokojný, pretože na prvom podujatí na Pannonia ringu som za celý víkend urobil len jedno kolo pod 2 minúty a to 1:59,7.
Do pretekov som štartoval z tretieho miesta a určite som sa chcel udržať Davida Juhásza a Jara Černého. Štart bol celkom slušný, ale ako vždy nejakú tú pozíciu som predsa len stratil. Už od prvého kola som cítil, že niečo nie je v poriadku, pretože ľavá stúpačka sa podozrivo šmýkala. Asi tri kolá som nevedel čo sa deje a potom som sa pozrel na stúpačku a tá držala na poslednom závite. Rozhodol som sa zájsť do boxov, kde mi to utiahli a mohol som pokračovať ďalej. Už som sa nevedel dostať do tempa a skončil som na šiestom mieste.
V nedeľu to už bolo o niečom inom, časy na kolo som v kvalifikácii zlepšil o viac ako dve sekundy. Podarilo sa mi urobiť čas 1:56,7, s ktorým som už bol spokojný. Štartoval som druhý za Davidom Juhászom, ale po štarte som sa prepadol na štvrté miesto. Prvé dve kolá boli strašné. Nevedel som sa dostať do tempa a pritom som chcel dotiahnuť aspoň Juhásza. Po troch kolách Juhász odstúpil z pretekov a ja som si pohodlne prišiel do cieľa po prvé miesto v Superbikoch.
Chcel by som poďakovať celému Slovakia Racingu a hlavne Petrovi Šurinovi za možnosť štartovať aj na tomto podujatí, takisto Lacimu Šinkovi za nastavenie podvozku, ktorý fungoval super, firme Keramik Studio, TAM autohof, Mefosport (Motul) a určite aj môjmu otcovi za kvalitnú prácu počas celého víkendu.
Včera sme sa dozvedeli veľmi smutnú správu ohľadom Vladovho otca, ktorý nás opustil a týmto by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť Vladovi a celej rodine. Pán Ruža bol veľmi milý človek s veľkým srdcom a ešte väčším zmyslom pre humor a v paddocku nám všetkým bude chýbať.“
Text: Richard Karnok
Foto: Vladimír Adamčík