Predstavovať našim čitateľom Jara Černého určite nejako extra nemusíme. 28-ročný pretekár, ktorý má na svojom konte úspechy nielen z domácich tratí ale aj medzinárodných šampionátov je bez akéhokoľvek preháňania už roky našou motocyklovou jednotkou a potvrdil to aj v uplynulej sezóne v Alpsko-jadranskom šampionáte. V nasledujúcom rozhovore nám Jaro zhodnotí túto sezónu a niečo nadhodí aj o svojich plánoch do budúcnosti.

Jaro, po čase si zasa absolvoval kompletnú pretekársku sezónu, ako ju hodnotíš?
Najdôležitejšie je, že sa zasa podarilo vrátiť sa. Bolo cítiť, že som mal predtým prestávku v pretekaní, ale myslím si, že som nejakú hanbu neurobil a malo to stúpajúcu tendenciu. Zažili sme dobré momenty a aj horšie momenty, tie horšie zapríčinilo to, že sme začali na starej motorke a novú sa nám podarilo zabezpečiť až od predposledného Hungaroringu.

S tou si potom nastúpil do stockov, kde si hneď prvé preteky vyhral, pričom predtým si jazdil superbiky…
Pravda je taká, že ja som na stocku šiel aj superbiky, ale šli sme do toho s tým, že počas sezóny preskočíme na superbikový motor, čo sa nám však nepodarilo a preto sme sa so sponzormi rozhodli, že posledné dve podujatia skúsime na úplne sériovej motorke stocky. Nakoniec, myslím, že to bolo rozumné rozhodnutie, čoho dôkazom je, že som skončil najhoršie druhý. V Superbikoch sme nemali ani jedno normálne podujatie, keďže stále bol so starou motorkou nejaký problém. Myslím si, že v superbikoch patrím do čelnej skupinky, ale naozaj to nešlo ukázať. Až s novou motorkou to bolo celkom iné, nemuseli sme riešiť zadreté motory, piesty vonku, zlomené kartre a podobne, takže prvý víkend kedy to naozaj fungovalo bol práve Hungaroring. Takže ma najviac mrzí práve to, že nám trvalo skoro celú sezónu, kým sme sa dokázali dostať k novej motorke. Lebo to je alfa omega, keď chceš ísť niečo vpredu, tak nemôžeš ísť na starej motorke, na ktorej sa striedali asi traja jazdci, niečo s tým aj napadali… To je proste zlé. Ale priznávam, že to bola moja chyba, sám som s tým súhlasil, vychádzali sme z nejakých údajov a vzal som na seba to riziko, ale nečakal som, že tá motorka nedokáže absolvovať jediný deň bez žiadneho problému. Až s novou to teda bolo tam, kde som si to predstavoval od začiatku sezóny.

Takže si si to už potom konečne aj užíval…
Dá sa povedať že áno, i keď človek po tom všetkom čo v minulosti zažil má trošku vyššie ambície. Samozrejme, tešilo ma to, že idem vpredu, ale vo vnútri cítiš, že toto ťa nenapĺňa až tak celkom.

To sa ti nedivím, po tom, čo máš všetko na konte. Pódiá si zajazdil v nemeckom IDM, na Európe v Albacete, skúsil si svet supesportov a Endurance…
Je to tak. Samozrejme, Alpe Adria má v porovnaní s minulosťou brutálnu úroveň, teda hlavne čo sa týka superbikov, tam je čelo mimoriadne rýchle, v prvej osmičke tam naozaj nebol pomalý jazdec. Ale naozaj úplné zadosťučinenie nájdeš po predchádzajúcich skúsenostiach inde.

Ty si počas kariéry zažil veľa nútených prestávok, čo sa však neodrazilo na tvojej výkonnosti, skúsil si aj vyššie seriály, kde dokážeš hľadať motiváciu pre to, aby si do toho šiel znovu?
Priznám sa, že už som bol v štádiu, kedy som neriešil čo bude alebo či vôbec niečo bude, ale vďakabohu mám okolo seba stále ľudí, ktorí mi veria, roky ma podporujú a zabojovali v správny čas. A to bol pre mňa ten najhlavnejší impulz a motivácia vydať sa do toho opäť naplno. Sú to ľudia, ktorí ma podporili aj v minulosti, už kedysi verili, že mám šancu ísť v nejakom väčšom seriáli, len vždy sme nakoniec narazili na ten neprekonateľný problém, ktorým sú financie. A na Slovensku obzvlášť. Aj tentoraz máme rozrobené niečo, o čom by bolo určite predčasné hovoriť.

Tým sa dostávame k otázke čo plánuješ pre sezónu 2016…
Myslím si, že zatiaľ zostaneme v Alpe Adrii. Momentálne ešte neviem v ktorej triede, ale cieľ môžem mať len jediný, vyhrať to celkovo. Iný výsledok by ma nemôže uspokojiť. Pokiaľ by som tvrdil že áno, tak by som klamal sám sebe.

A čo potom o rok neskôr?
Máme nejakú víziu, možno šancu ísť ďalej, ale zatiaľ myslím na rok 2016 a na Alpe Adriu, pretože aj pri mojej výkonnosti by bolo predčasné skúšať niečo iné. To sme teraz videli aj na podujatí Majstrovstiev sveta Superbikov, kde Pawel Szkopek, ktorý na našich tratiach rozhodne nejde pomaly, jazdil s voľnou kartou a dostával tri sekundy na kolo. Samozrejme, nejde porovnávať techniku ktorú mal s tou, ktorú jazdia továrenské tímy, rovnako tam šiel bez tréningu, pršalo, to všetko samozrejme treba brať do úvahy, ale ešte tam stále nejaká tá sekunda – sekunda a pol chýba k tomu, aby si tam mohol skúsiť niečo čo má zmysel.

Koho zo súčasných jazdcov Alpe Adrie hodnotíš najvyššie?
Lukáša Peška. On má tú podstatnú pol sekundu náskok pred nami. Je to určite spôsobené aj tým, že má za sebou obrovské množstvá kilometrov na ozaj dobrých motorkách a rovnako mal okolo seba múdrych ľudí, technikov a podobne. A išiel MotoGP. To je proste najväčšia možná skúsenosť. Mnoho ľudí napríklad zosmiešňuje Karla Abrahama, ale keby Abraham prišiel na Alpe Adriu, tak by všetci videli, aký by sme s ním mali problém.

V zázemí vášho tímu boli na podujatiach neprehliadnuteľné Playboy párty, rovnako bolo čo tekuté konzumovať 🙂 , vyzerá to teda, že sa na teba v otázke partnerov konečne predsa len usmialo šťastie, čo mi potvrdzuješ aj spomínanými predpokladanými plánmi do budúcnosti…
Moja najväčšia vďaka v tomto smere patrí Edovi Zdražilovi, ktorý, myslím si, mi verí úplne najviac zo všetkých, a naozaj obrovské úsilie vydáva na to aby sa mohlo diať to čo sa teraz deje. Veľká vďaka patrí majiteľovi tímu Ľubovi Gréčovi za to, že sme spolu dokázali nájsť spoločnú cestu a môžem sa spoľahnúť na jeho pomoc. Rovnako mi veľmi pomáha môj kamarát Johnny Kortis, šéf Playboyu a to aj s jeho partnermi Exakt Vodka a iC4C. Takže to sú moji najhlavnejší partneri, ktorým vďačím za to, že sa zase niečo mohlo rozbehnúť, pričom sme šli do toho s tým, že sa nebude jednať len o jeden rok. Do toho by som ani nešiel. Zhodli sme sa, že pokiaľ by sa malo jednať len o jediný rok, tak to radšej poďme tie peniaze rozbiť niekam na dovolenku. A pokiaľ ešte vravím o tých, ktorí mi pomáhajú, tak nezabúdam ani na spoločnosť Fuchs, ktorá mi pomáha od mojich začiatkov.

Užívaš si teraz nejakú motocyklovú dovolenku, kedy aspoň na chvíľu vypneš a na motorky si nespomenieš?
Ale kdeže! Napríklad zajtra mám nejaké stretnutia, takže stále pracujeme na tom, aby to moje jazdenie mohlo pokračovať aj na budúci rok. To čo nestihneš urobiť v septembri, októbri, tak to už potom len ťažko dobiehaš.

K tej príprave sezóny bude určite patriť aj nejaké to zimné testovanie na juhu Európy…
Samozrejme, bez toho to nejde. Minulý rok nám úvod skomplikovalo aj to, že som nemal skúsenosti s tou motorkou, ja som sa dva roky predtým nevozil na ničom poriadnom. Ja viem, že tá rýchlosť vo mne je, ale musíš to mať pod kontrolou, aby z toho potom nevznikali zbytočné crashe. I keď som rád a prekvapený, že som to počas uplynulej sezóny ani raz nezahodil 🙂 A to sme nikde nešli ani nejako pomaly 🙂 Takže som si pozapisoval aj slovenské rekordy 🙂

Ten si si vylepšil aj na Slovakia Ringu, pričom to je aj najrýchlejší čas triedy Supertock 1000 na našom okruhu. Čas pod 2:05, presnejšie 2:04,829 min, to už ti okolie na motorke asi dosť rýchlo ubieha 🙂 …
🙂 No len ten Pawel Szkopek nám to tam trocha s tým časom pod 2:04 na superbiku „pokazil“ 😀 Aj ten môj čas som mohol mať lepší, len som v tom kole chytil pomalšieho jazdca. Priznávam, nebolo by to 3,7, ale 4,3 to mohlo byť 🙂 Tak snáď o rok…

Aj tento rok si sa venoval motorkárom v rámci Slovakia Racing akdémie na agentúrnych podujatiach Fun Cup. Dokáže niečo takéto špičkového pretekára niečím napĺňať?
Isteže. Ja aj Kubo Smrž, s ktorým sme akadémiu robili, máme na okruhoch odkrútených už dvadsať rokov a vieme čo máme komu k jazde povedať. A keď vidíš, že jazdci sa chcú lepšiť, počúvajú tvoje pripomienky a vidíš ako sa ich časy zlepšujú, tak ťa to jednoznačne napĺňa. Trošku som sa obával ako sa to odrazí na mojej výkonnosti na Slovakia Ringu, pretože som tam s tými chlapcami urobil snáď tristo či päťsto kôl naozaj pomaly, možno o 15-20 sekúnd pomalšie. A potom, keď som tam prvýkrát vo štvrtok na Alpe Adrii sadol na Ducati, tak som si myslel, že tá sa nikdy nedá zastaviť. Prvé tri kolá som mal doslova veľký problém, ale nakoniec som sa do toho dostal a neublížilo mi to teda nejako, myslel som si, že to bude horšie. Keď som sa bavil s Fillom či Smržom, ktorí takisto robia motoškoly, tak mi povedali, že takáto škola spomaľuje. Človek jazdí skoro stále otočený dozadu a nedotkne sa ani brzdy, takže chvíľu trvá kým sa dostaneš do toho, keď máš ísť naozaj rýchlo.

Ty si vo svojej kariére jazdil prakticky na všetkom. Na minibikoch, na 125-ke, 250-ke, šesťstovkách, litroch, na dvojtaktoch, štvortaktoch, dvojvalcoch, štvorvalcoch…
… päťstovka dvojtakt mi chýba 🙂

… to je pravda 😀 , ale tá je asi naozaj jediná. Prezraď, je niečo z toho, čo bolo tvojmu srdcu najbližšie, alebo je ti to úplne jedno?
Povedal by som, že so žiadnou som nemal problém, až na Kawasaki, s ktorou som šiel párkrát litrové stocky vo svetovom pohári. To je motorka, ktorej nedokážem prísť na chuť ani teraz. Teda tej stockovej, nebavíme sa teraz o tej, na ktorej sedí Jonathan Rea v superbikoch 🙂 Ale musím povedať, že Ducati, na ktorej jazdím teraz sa mi naozaj veľmi páči a to hlavne preto, lebo má presne tie silné stránky, ktoré aj ja. Idem veľmi tvrdo na brzdy, čo táto Ducati aj vyžaduje, sedia mi aj výjazdy, na čo je tiež stavaná a mám rád presne tento typ motorky „stop&go“, teda že doletíš do stredu zákruty, tam ju nakrátko ohneš a plný plyn preč. Toto presne Ducati so svojím brutálnym záťahom spĺňa. Neviem ako by sa mi jazdilo s bavorákom či novou Yamahou, ale myslím si, že s tou Ducati budem veľmi veľmi rýchly v budúcej sezóne.

A to stále v tíme Ľuba Gréča…
Samozrejme. S Ľubom sa dokážeme baviť úplne otvorene, on ma akceptuje takého aký som, je medzi nami vzájomný rešpekt, ktorý tam byť musí a on to celé navyše robí srdcom. Na Slovensku nie je iný tím na takej úrovni, za ktorý by som mohol jazdiť a ja už nikdy do toho nepôjdem s tým, že by som si mal kúpiť motorku, riešiť kolesá, motory a kapoty… To radšej rovno končím. Možno to vyzerá frajersky, ale ja som si toho všetkého za tie roky užil až až… S Ľubom Gréčom do toho pôjdem rád, pretože veľa vecí sme si tento rok vyskúšali, nazbierali mnoho informácií a skúsenosti a budúca sezóna bude určite ešte lepšia. Už sa teším na novú sezónu.

Jaro, vďaka za tvoj čas, držím palce, nech ti budúcnosť vyjde podľa predstáv.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: Petr Štola a Rudolf Mladý