Štyri mesiace nútenej prestávky spôsobenej nedostatkom financií neboli pre čerstvo 19-ročného Jakuba Jantulíka práve ideálnym stavom pred podujatím na domácom Slovakia Ringu, kde sa cez víkend konalo spoločné podujatie šampionátov IMRC a Alpe Adria.
Jakub však tak ako už mnohokrát v minulosti dokázal, že je mimoriadnym talentom a napriek spomenutej dlhej prestávke dokázal bojovať o celkové víťazstvo v triede Superstock 600.
Jakub Jantulík:
„Celkom na úvod musím zhodnotiť tento víkend ako vynikajúci! Hneď ako som v piatok ráno dorazil na okruh bolo pre mňa vďaka Honzovi Přikrylovi všetko nachystané, ja som sa len prezliekol do kombinézy a mohol si užívať jazdu na motorke po veľmi dlhej, štvormesačnej prestávke. Piatok bol zameraný hlavne na to, aby som si opäť zvykol na motorku a rozjazdil sa. Išli sme tri tréningy, nastavenie motorky bolo úplne v poriadku a nemali sme žiadne problémy.
V sobotu som sa dobre vyspal, nastúpil doobeda do prvej kvalifikácie išiel 2:13,3 čo bolo o pol sekundy horšie ako keď som tu šiel na jar. Bol sme spokojný, štartoval som z piateho miesta. Do odpoludňajších pretekov som sa veľmi tešil, štart nebol zlý, ale ani najlepší, pohyboval som sa okolo svojej štartovacej pozície. Bolo to dosť náročné, pretože v prvom kole sa cezo mňa dostalo zopár súperov, s ktorými som mal neľahké súboje. V polovici pretekov, som sa dostal na 5. miesto a mal pred sebou skupinu bojujúcu o prvenstvo, žiaľ, jazdili identické časy ako ja a nemohol som ich dobehnúť. Asi tri kolá pred cieľom jeden z jazdcov zo skupiny začal strácať, priblížil som sa k nemu a na výjazde do posledného kola som bol už na ňom a hneď do prvej zatáčky som sa pred neho strčil na brzdy, ešte niekoľkokrát sme si vymenili pozície, ale nakoniec sa mi podarilo prejsť cieľovou páskou skôr a skončil som na štvrtom mieste celkovo a druhom v IMRC. Považoval som to za vydarené preteky, pretože čas na kolo som si zlepšil na 2:12,1 navyše ten môj spomenutý super bol môj bývalý mechanik, mimoriadne skúsený Attila Magda.
V sobotu som bol celkom aj unavený, ale v nedeľu som nastúpil do druhej kvalifikácie a hneď v prvých kolách som dokázal zajazdiť čas 2:12:7 a v prvých minútach som aj viedol aj kvalifikáciu. Po prestávke v depe som vyrazil do druhej časti kvalifikácie a zajazdil čas 2:12:0, ktorý bol rýchlejší ako v sobotu, druhú kvalifikáciu som vyhral, takže som bol nadmieru spokojný. Po zrátaní časov som štartoval z druhého miesta. Moja veľká vďaka patrí aj Borisovi Mentelovi z Motomaxxu za pomoc pri nastavení podvozku. Samotný štart do nedeľných pretekov bol pre mňa, ako inak, katastrofálny, jazdil som na 6. – 7. mieste, ale v rozmedzí dvoch kôl som bol tretí a pred sebou som mal Klejcha, s ktorým sme dotiahli aj vedúceho Gyutaia. Toho sme hneď v ďalšom kole predbehli a už to bol boj o víťazstvo čisto medzi nami, hoci každý sme bodovali do iného seriálu, Klejch do Alpe Adrie a ja do IMRC. V každom kole viedol niekto iný, boli to naozaj super preteky s množstvom predbiehacích manévrov a tak som si to užil naplno. Tri kolá pred koncom som ešte viedol, no v poslednom kole sa strhla veľká bitka, v jednej časti okruhu, kde som bol slabší, ma podľa očakávania predbehol a ja som mal zasa prichystaný výjazd na cieľovú rovinu, kde som sa cítil silnejší, no v predposlednej zákrute išla pneumatika do šmyku a nemohol som silnejšie otvoriť plyn a v cieli som bol o 0,056 sekundy stratu, takže rozdiel to bol minimálny. Bol som aj tak nadmieru spokojný, vyhral som v rámci IMRC a bol som druhý celkovo a potešil ma aj čas 2:11,7.
Hodinu po pretekoch som sa dozvedel, že som dostal penalizáciu za predbiehanie pod žltou vlajkou. Videl som aj záznam, manéver som začal ešte v úseku žltej vlajky, a hoci som ho dokončil už pod zelenou, tak ma Jury penalizovala a tak som v IMRC skončil nakoniec tretí. Samozrejme že ma to mrzelo, ale celkový pocit spokojnosti z víkendu mi ti nemohlo vziať.“