Tento rok doslova vpálil do prostredia cestných motocyklových pretekov nováčik Eduard Werner z Trenčína (narodený 5. 6. 1993), ktorý je nielenže vedúcim jazdcom Majstrovstiev SR v triede 125 SP, ale okrem motodrómov sa mu darí aj na prírodných okruhoch, kde dokázal v silnej konkurencii českých pretekárov vybojovať už dve pódiové umiestnenia.

Ono použiť termín nováčik nie je až tak celkom namieste, pretože Edo má za sebou vcelku bohatú a úspešnú kariéru v motokrose a na motarde, ale o tom sa viac dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Edo, ako u každého jazdca ma aj v tvojom prípade zaujíma aká bola tvoja cesta k motocyklom a motocyklovému športu…
Od malička si pamätám, že bola doma Babetta, otec navyše jazdil motokáry, takže aj motoristický šport bol súčasťou našej rodiny. Potom mi práve otec urobil malú motorku, na ktorej som jazdil len tak okolo domu, neskôr sme kúpili krosu 50-ku, začali sme chodiť na trať a potom asi po troch mesiacoch som už mal 85-ku Yamahu, čo bola vlastne taká moja prvá ozajstná motorka.

Koľko si mal vtedy rokov?
Bolo to asi v roku 2003, takže desať. S tou motorkou sme začali jazdiť už aj na preteky detských majstrovstiev v triede 85 cm3, takže to bol vlastne začiatok môjho pretekania. Neskôr som presedlal na 125-ku a jazdil som juniorský šampionát.

Ako prišlo k prestupu na Supermoto?
V roku 2009 som bol zranený a hoci som potom ešte šiel nejaké preteky na kroske, vedel som, že to nebude moja budúcnosť. Vtedy prišiel Kveto Samák s tým, že idú so synom jazdiť Supermoto a či by sme to neskúsili aj my. Požičali mi motorku, páčilo sa mi to, a tak sme do toho išli. To bol rok 2010 a bola to taká skúšobná sezóna. Najprv sme kúpili malé kolesá, motardové, potom aj motardovú motorku a šli sme slovenský šampionát.

Aké najväčšie úspechy si dosiahol na motarde?
V roku 2011 som sa stal dvakrát majstrom Slovenska, v triedach Junior aj Open.

Keď spomínaš Kveta Samáka, práve spojenie mien Samák – Werner tu už v histórii bolo, Kvetovi robil počas jeho úspešnej pretekárskej kariéry mechanika Mirek Werner, je tiež z vašej rodiny?
Nie, je to úplná náhoda, Kvetov mechanik bol Mirek Werner z Považskej a naozaj to je len zhoda mien.

Tento rok si sa prvýkrát predstavil na cestných pretekoch. Čo ťa viedlo k tomu, aby si opustil kategóriu Supermoto?
Financie…

Počkaj, chceš povedať, že sú motardy drahšie ako cesty?
Oproti triede 125 SP sú drahšie. V motardoch by som potreboval novú motorku aby som bol konkurencieschopný a to už by sa cenovo pohybovalo niekde inde… Čím som šiel na motarde rýchlejšie, tak tým to bolo drahšie.

Kedy teda padlo rozhodnutie, že prejdeš na cesty?
Niekedy na jeseň sme zavolali Michalovi Puškárovi, že by sme do toho šli. On nás už dlhšie presviedčal. S otcom sú dávno kamaráti, Michal už jemu robil motokárové motory, potom mne motokrosové aj motardové. Zohnali sme teda od Michala motorku, a tak som tu 🙂

Ako hodnotíš cestné preteky?
Je to iné pretekanie, zaujímavé, má to svoje čaro, som prekvapený z toho aké je to tam vyrovnané, hlavne na prírodných okruhoch. Páči sa mi to. Motardy som mal rád pre vysokú rýchlosť, množstvo zákrut a mnoho súperov a tomu sa mi najviac podobajú práve prírodné okruhy. Na motodrómoch to až tak celkom nie je ono, predsa je nás tam málo.

Takže prírodné okruhy sú pre teba viac ako motodrómy…
Určite, je tam množstvo divákov a, ako som spomenul, aj viac jazdcov a to je to najdôležitejšie. Celá tá atmosféra je celkom iná. Navyše to nie je len o výkone motora, pneumatikách a podobne, ale predovšetkým, ako sa vraví, o srdci.

Keby si teraz dostal nejakú ponuku vrátiť sa do motardov, šiel by si nazad?
Keby prišla nejaká dobrá ponuka, tak ich ešte pôjdem skúsiť, ale uvedomujem si, že ak tam stratím rok – dva, tak by som sa tam už nedokázal chytiť.

Pýtam sa na to preto, lebo tak trochu z tvojich predchádzajúcich slov cítim, že sú tvojmu srdcu stále bližšie motardy… 🙂
Áno, je to tak 🙂 Celý život som mal riadidlá hore, či už na motokrose alebo na motardoch, a to mi najviac pasovalo…

… a na cestnej motorke sa musíš hrbiť a bolia ťa kríže 😀
… no už som si zvykol trošku 😀

No je niečo vidieť aj na tvojom jazdeckom štýle. Hoci si už počas svojej prvej sezóny veľmi úspešný a pódiá zbieraš na motodrómoch a aj na príroďákoch, to kolienko si si ešte o zem neštrajchol. Žeby to bolo dôkazom toho, že to predsa len nie je až také dôležité?
Zatiaľ som neprišiel na to, ako by som mal zmeniť štýl aby som sa tej zeme kolenom dotkol 🙂 Na prírodnom okruhu v tých zákrutách, čo sú skôr križovatky, vyťahujem nohu do zatáčky keď sa mám priznať. Hlavne pri brzdení. To aby som si zrovnal motorku pred zákrutou, lebo mám taký agresívnejší prejazd. Ale na motodróme je to koleno nutné a musím sa to do budúcnosti naučiť, lebo aj teraz v Moste som cítil, že už strácam v tiahlych zákrutách, pretože už neviem dobre odhadnúť ten náklon.

Takže zatiaľ máš viac v podvedomí mať v zákrute na zemi nie koleno ale chodidlo…
Áno 🙂 Ale na prírodných okruhoch sa to do niektorých zákrut aj oplatí 🙂

Každopádne keď sa pozrieme na tvoje výsledky v prvej sezóne, či už na motodrómoch alebo na „prírode“, máš na konte pódiové umiestnenia, pričom najmä konkurencia v českom road racingu je mimoriadne silná. Si teda asi spokojný…
Určite som spokojný. Je to náročné a mal som aj trochu šťastie, ale aj to patrí k tomu… Či už v Kopčanoch alebo Radvaniciach som si to správne načasoval, šiel som s rozumom, nepúšťal som sa do nejakých riskantných súbojov a vyšlo to. Veľmi dôležité sú ale dobré štarty a to hlavne práve na prírodných tratiach..

A tie máš asi z motardov nacvičené poriadne…
Áno, štarty mám rád. Aj v motokrose aj na motardoch sme boli vždy po štarte v kontaktoch a človek sa tam naučí správne sa orientovať v skupine. Takže vďaka tomu teraz dokážem získať aj na ceste. No určite mi pomáha aj moja kondička.

Máš nejaký špeciálny tréningový plán?
No aj tu mi pomáha motard, na ktorom stále trénujem, ale inak samozrejme využívam všetko to čo k tomu patrí, teda posilňovňu a podobne.

Na júlovom Fun Cupe na Slovakia Ringu si si vyskúšal aj 125-ku GP-čko…
Tú mi požičal Franta Weigl, aby som poznal rozdiel medzi GP a SP a bolo to fajn, veľmi pekné zvezenie sa. Franta je skvelý chlap, poradil mi, nastavil motorku… Som mu za to veľmi vďačný.

Bolo by to pre teba zaujímavejšie ako SP-čko?
Samozrejme, pretože je to pretekárska motorka, ten rozdiel je veľký, ale na to by som potreboval oveľa viac peňazí…

Prezradíš nám svoje ciele do zvyšku rozbehnutej sezóny?
Hlavne nespadnúť, naučiť sa trate, dobre sa zabaviť a zajazdiť vždy tak, aby som bol sám spokojný.

Je asi ešte predčasné pýtať sa ťa na plány pre rok 2016…
Vyzerá to tak, že zostaneme pri tom SP-čku. Chcel by som samozrejme naďalej zrýchľovať, dostať sa ešte vyššie vo výsledkoch a naučiť sa konečne ten cestársky štýl 😀

Určite máš za svoje úspechy komu ďakovať…
Samozrejme otcovi, Michalovi Puškárovi za takto pripravenú motorku, ďalej sponzorom a partnerom, ktorými sú Akumulátorovňa Havala, Dvebe.sk, Zváranie plastov Trenčianska Teplá, Autoline, takisto všetkým tým, ktorí mi pomáhajú a rovnako divákom a fanúšikom čo prídu na preteky, lebo tí sú najdôležitejší.

Ďakujem ti za rozhovor, určite ťa budeme naďalej sledovať a držať palce.

Text: Richard Karnok
Foto: autor, Petr Štola, Jan Čech a archív E. Wernera