Medzi spokojných pretekárov po prvom podujatí seriálu IMRC v triede Superbike patrí aj Radoslav Dulík, ktorý po výbornej stíhacej jazde v nedeľu poriadne zdramatizoval záver druhých pretekov Superbikov. Oproti vlaňajšku, kedy zo Slovakia Ringu odchádzal so zraneniami, sa teda pre neho sezóna začala skutočne výborne.
Radoslav Dulík:
Na prvé podujatie som sa celkom tešil, nielen na samotne preteky, ale aj na kopec známych a kamarátov, s ktorými cez zimu až tak často nie som. Piatkový fun cup som bral asi ako každý z nás na rozhýbanie sa, zoznámenie s traťou a chytiť ako tak správny rytmus. Na moje prekvapenie som začal jazdiť časy približne rovnaké ako minulý rok na konci sezóny a to je na začiatok celkom dobré znamenie. Motorka fungovala výborne a mal som dobrý pocit z celého piatku. Na sobotu som skúsil ešte zmeniť prevod, no ako sa neskôr ukázalo, nebola to dobra voľba, jazdil som asi o sekundu horší čas ako v piatok. Preteky som si užíval aj napriek tomu, no a nakoniec z toho bolo len 4. miesto v rámci Slovákov.
Na nedeľu som si už zmenil naspäť prevod aký som mal v piatok a zas to bolo lepšie, aj keď kvalifikácia mi veľmi nevyšla a štartoval som zo stredu pola. Štart som mal celkom dobrý, aj keď začalo tesne pred ním popŕchať. V prvej zákrute to bolo ako vždy plné, no a v druhej bol väčší pád, kde som sa musel vyhýbať jazdcom čo pribrzdili oveľa tvrdšie, aby sa vyhli kolízii. Musel som prejsť až po tráve a vrátil som sa na trať medzi poslednými. Vtom pár jazdcov začalo dvíhať ruku a myslel som si, že sú preteky zastavené, ale keď som nevidel žiadne vlajky, tak som začal predbiehať a celkom som si veril, aj keď stále popŕchalo. Chytil som dobré tempo a jazdil som časy len približne o sekundu pomalšie ako na úplne suchej trati. Dve kolá pred koncom som už videl predo mnou dobre jazdiaceho Jura Knezoviča, dotiahol som sa na neho a v poslednom kole v predposlednej šikane som ho predbehol, no v ďalšej zákrute mi to lišiacky vrátil a strčil sa predo mňa, musel som ubrať, lebo by sme asi obaja skončili na zemi. V poslednej zákrute som to ešte skúsil na výjazde, no prehral som snáď o polovicu motorky. Nakoniec som celkovo skončil na 6. mieste a v rámci Slovákov druhý.
Na štart v sezóne je to celkom dobré. Presne pred rokom som tu mal dosť ťažký pád, tak aj preto som to prvé podujatie bral tak zľahka. Žiaľ, tento rok to zastihlo kamaráta z partie Andreja Hudeca, ktorý v sobotu v pretekoch dosť ťažko havaroval a týmto by som mu chcel popriať skoré uzdravenie, nech sa čím skôr vráti medzi nás.
Každý tu dbá na bezpečnosť, no povedzme si pravdu, ten variant č.1 nie je bohvieako bezpečný. Veď sa len pozrime kde sa padalo cely víkend: na obslužke, ktorá spája dva varianty okruhu. A tie obrubníky, ktoré sú oproti vystúpené, tiež sú práve vhodné.
Na Pannonku sa celkom teším a dúfam, že nám počasie bude priať ako aj minulý rok 🙂 . Na záver by som chcel poďakovať kamarátom a môjmu bratovi, ktorý ma prišiel povzbudiť s manželkou. Jožkovi Borbélymu, ktorý mi vždy pomôže na pretekoch, firme B2B RENT, ZM Direct, Aquabelly Club, Auto-live a Garovi. Aby som nezabudol, veľká vďaka patrí Riškovi Karnokovi, že si všíma aj nás „amatérskych“ slovenských jazdcov. To komentovanie na pretekoch bolo senzačné, malo to iskru, vďaka.
Text a foto: Richard Karnok
