Pretekár motomaxx racing teamu, Juraj Knezovič, si aj tentoraz poradil so svojou konkurenciou v IMRC Cup v triede nad 600, kde skončil na prvom mieste nielen medzi veteránmi, ale aj v spoločnom hodnotení. Samozrejme, ani tentoraz nechýbal aj v pretekoch IMRC v triede Superbike, kde si v nedeľu vyjazdil tretie miesto do hodnotenia M SR.
Juraj Knezovič:
„Na Hungaroring som sa vcelku tešil aj keď k tomuto okruhu mám taký neutrálny postoj (okrem traťových maršálov, ktorí ma v tréningoch vytáčali neustálym mávaním modrými zástavami aj keď mnohokrát zbytočne). Bol som len zvedavý, či sa mi môj tohtoročný časový progres podarí aj na tomto okruhu.
Piatok sa však nezačal nejako slávne nakoľko som si v prvom tréningu dal jedno kolo a motor si povedal, že na tento víkend stačilo. S veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou to bol dôsledok môjho utorňajšieho pádu na Fun Cupe, keď sa motor po páde nevypol a odniesla si to kľuka resp. niektoré ojničné ložisko. Na to veľmi operatívne zareagoval môj dvorný servisman Boris z motomaxxu NZ a priviezol mi svoju motorku, takže sme ju stihli prebrať načas a ja som si mohol dať ešte dva poobedňajšie tréningy. Museli sme ju trochu poprestavovať, ale postupne som si zvykal aj keď mi stále v hlave svietila kontrolka, že nejdem na svojej a snažil som sa jazdiť opatrne, aby som ju niekde nerozbil. V kvalifikáciách som sa síce dostal pod dve minúty, ale stále to ešte bolo pomalé, aby som stíhal aspoň zopár jazdcov pred sebou.
Štart prvých pretekov sa mi vydaril a do prvej zákruty som vchádzal okolo dvadsiateho miesta, avšak ako som predpokladal, nedokázal som držať tempo a postupne som sa prepadával až na chvost keď ma ešte v závere, keď som púšťal pod modrými zástavami rýchlejších jazdcov „inteligentne“ predbehol aj maďarský jazdec jazdiaci za mnou. Jednoducho som išiel príliš opatrne a stále myslel na požičanú motorku.
V nedeľu ráno som si však povedal, že takto sa pretekať nedá a že pokiaľ nezačnem ťahať za plyn, tak pôjdem radšej domov. Už vo warm-upe sa mi podarilo ísť dole o jeden a pol sekundy oproti sobote a cítil som, že by to mohlo byť lepšie. Na zavádzacie kolo som vychádzal na trať spolu s Vladom Ružom a jeho pád som mal pred očami. Musím potvrdiť, že to bol nešťastný pád bez akéhokoľvek zavinenia z Vladovej strany. Jednoducho smola. V nesprávny okamih na nesprávnom mieste. Prvý nedeľňajší štart sa mi vydaril aj keď nie tak dobre ako v sobotu, ale konečne sa mi darilo držať tempo v skupine spolu s Lackom Miklánkom a ďalšími. Podarilo sa mi konečne sa dostať pod 1.58, čo som mal socialistický záväzok na tento víkend a dojazdiť tretí v slovenskom hodnotení. Dekorácie som sa však nemohol zúčastniť, lebo hneď po preteku som mal aj Cup. Takže doliať benzín, naliať do seba pol litra vody a poďho ďalšia kvázi tridsaťminútovka. Povedal som si, že sa budem snažiť ísť všetky kolá pod 1.59, neulievať sa a ťahať až do konca. Podarilo sa mi ju zvládnuť systémom štart cieľ a bol som taký rozbehnutý, že keby mi pridali ešte ďalších päť kôl ani by som neprotestoval.
Takže víkend až na tú sobotu bol fajn, podarilo sa pozbierať nejaké body, nerozbiť motorku a v zdraví dokrúžiť. Moja veľká vďaka patrí Borisovi Mentelovi z motomaxxu NZ za nezištnú pomoc pri zapožičaní motorky a mojej drahej polovičke, s ktorou sme tentoraz absolvovali tento víkend sami dvaja, za pomoc a morálnu podporu. Blíži sa moja „obľúbená“ pannonka a po nej finále na SK ringu, takže uvidíme ako to všetko dopadne. Videozáznam z pretekov vám tentoraz neposkytnem, nakoľko som nešiel na vlastnej motorke a robiť diery do cudzej kapoty by asi nebol najlepší nápad…“
Tlačová správa motomaxx racing teamu
Foto: Vladimír Adamčík
