Chalanov štve porážka od baby

Richard Karnok 6

Nie je bežné, aby sa na pretekoch cestných motocyklov objavovali dievčatá. Za takmer 35 rokov, čo sledujem tento šport mi v pamäti utkveli najmä mená Taru Rinne, Daniela Tognoli, Tomoko Igata, Katja Poensgen a Markéta Janáková. V posledných rokoch sa koná aj ženský medzinárodný šampionát, ale vždy viac obdivujem, ak sa dievča rozhodne bojovať proti mužskej presile, ktorá je daná už akosi geneticky.

 

 

O to potešujúcejšia je skutočnosť, že už niekoľko rokov sa na pretekárskych okruhoch pohybuje aj slovenská zástupkyňa nežného pohlavia, mimoriadne sympatická Barbora Jakubičková z Dolného Srnia. 21-ročná študentka Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave to však aj napriek druhému miestu v tohtoročnom seriáli medzinárodného šampionátu UEM Alpe Adria v triede 125 GP nemá jednoduché, ani ona totiž nemá vo svete motocyklových pretekov na ružiach ustlané a spolu s rodičmi bojuje o svoju budúcnosť v tomto športe.

 

MMA: Bora, v tvojom prípade ma otázka tvojich začiatkov na pretekárskej motorke zaujíma oveľa viac ako u tvojich mužských kolegov…
B. Jakubičková: Odmalička som sa s otcom dívala na preteky, ako dvojročná som bola na pretekoch v Piešťanoch a asi od mojich šiestich rokov sme sa chodievali pozerať tam, kde štartoval Novomešťan Martin Psotný. No a potom sme akosi začali rozmýšľať o tom, či by sme to neskúsili aj my. Keď som mala šestnásť, tak sme kúpili prvú motorku, sedemdesiatku, na jeseň som sa na nej zviezla a na jar som šla na prvé preteky. Vôbec som o tom vtedy nemala poňatie a v treťom kole tréningu som to rozbila. Na druhý deň som však štartovala a odvtedy som tam. Začínala som teda na dnešné pomery dosť neskoro.

MMA: Šli ste do toho s otcom, ale hneď ma napadá otázka, čo na to všetko mama…
B. Jakubičková: Mama to dodnes nechápe, je šokovaná a stále sa s tým zmieruje, veľmi sa bojí. Ak sa darí, tak má samozrejme veľkú radosť, ale ešte nikdy sa nebola priamo pozerať na moje preteky, sedí radšej v karavane a počíta sekundy do konca pretekov.

MMA: Začínala si medzi juniormi pamätáš si ešte na svoje vtedajšie najväčšie úspechy?
B. Jakubičková: Tak to už bolo dávno… Raz som bola celkovo druhá v Majstrovstvách Slovenska, ale vtedy som si ani tak nejako neuvedomovala výsledky, radosť som mala predovšetkým zo samotného jazdenia.

MMA: Ako prišlo k tomu, že si sa nakoniec objavila v sedle gépéčkového špeciálu?
B. Jakubičková: Jazdila som dva roky sedemdesiatky a na preteky do Vysokého Mýta prišli ľudia z českého Heron Racing Teamu. Oni boli vtedy bez jazdca a prišli sa obzrieť po novom talente, ktorý by mohol jazdiť za nich. Po pretekoch prišli za nami, že by ma radi vyskúšali na okruhu v Moste. Tam sa mi celkom darilo, a tak sme sa rozhodli na ďalšej spolupráci.

MMA: Aký to bol pocit jazdiť zrazu na takej motorke?
B. Jakubičková: Hneď som si povedala, že na tomto chcem jazdiť. Mne totiž nikdy nevyhovovali pomalé zákruty a sedemdesiatky sa jazdili práve na malých motokárových tratiach. Radšej som mala rýchlejšie a plynulé zákruty a 125-ka bola presne o tom.

 

MMA: Ktoré preteky vo svojej doterajšej kariére považuješ za najlepšie?
B. Jakubičková: Tohtoročnú Poznaň, kde som aj napriek penalizácii za predčasný štart zvíťazila. Jazdilo sa na vode a tá mi doslova sedí. Takisto výborne to vyzeralo v Moste, ale tam som nakoniec mala poruchu.

MMA: A najhoršie?
B. Jakubičková: To ani neviem povedať, pretože za tie tri roky na stodvadsaťpäťke toho bolo viac.

MMA: Sleduješ aj majstrovstvá sveta? Máš nejaký pretekársky vzor?
B. Jakubičková: Ani to už veľmi nesledujem, odvtedy ako jazdím, tak ma viac zaujíma samotná jazda. Vzor nemám, ale ako dieťa som fandila Mickovi Doohanovi.

MMA: Aký je tvoj názor na novú triedu Moto3, vedela by si si predstaviť jazdenie na takom stroji?
B. Jakubičková: Určite je dobré, že táto trieda vznikla, keďže klasické gépéčka končili, ale zároveň je to trieda veľmi drahá. Tu sa určite nenájde toľko ľudí, čo by si moto trojku kúpilo. Môj názor je, že bude ešte nejaký čas trvať kým sa sem dostanú nejaké staršie kusy a bude sa tu na nich jazdiť.

MMA: V Alpe Adrii jazdí aj stroj Moto3, dokážeš porovnať rozdiely z pohľadu z tvojej motorky?
B. Jakubičková: Ten rozdiel je obrovský. Moto3 má veľmi rýchly spodok a stred. Ten vrchol až tak nie, ale to čo získa predtým je podstatné. Navyše sa tam netreba trápiť s až tak dokonalou stopou, tá motorka ti v mnohom pomôže. Oproti mojej štandardnej Honde má obrovský náskok. Takisto tam nie je až také náročné ladenie ako pri dvojtakte.

MMA: Takže zatiaľ zostaneš na gépéčke…
B. Jakubičková: Chcela by som, ale uvidíme ako na tom budeme s financiami a takisto ako to bude s touto triedou v Alpe Adrii na budúci rok. Možnosťou sú aj šesťstovky…

MMA: Financie a sponzori… kto všetko ti pomáha v tomto smere?
B. Jakubičková: Nikto, tento rok to ťaháme z domáceho rozpočtu. To samozrejme nie je jednoduché, jazdíme v ťažkých podmienkach, napríklad asi štyri preteky mám v motore jeden piest, ktorý by sa mal inak vymieňať na každé podujatie. Aj v Rijeke som viedla, ale v polovici pretekov mi odišli staré pneumatiky a takisto piest… Najviac mi pomáhajú rodičia, bez nich by som jazdiť nemohla, robia pre mňa maximum a patrí im moja veľká vďaka. Náš trojčlenný tím sa skladá práve z otca, mamy a mňa, otec je aj mechanikom. Som vďačná aj Slovakia Ringu, že mi dovolili u nich trénovať a takisto mi pomohol Laco Šinko z JLT-Motoracingu, ktorý mi ladil tlmiče a poskytol materiál.

MMA: Baví ťa to vôbec robiť takto?
B. Jakubičková: Takto nie. Nejako sme to pozliepali a dokončili túto sezónu, ale robiť to so starým materiálom, pneumatikami a bez tréningov, to význam nemá. Snažíme sa však o to, aby to bolo na budúci rok iné.

MMA: Pociťuješ niekedy na trati od mužských súperov nejakú nevraživosť, či hnev za to že ich dokážeš poraziť?
B. Jakubičková: Ešte v sedemdesiatkach som to občas cítila, ale teraz už nie. Aj keď niekedy je vidieť, že chalanov štve porážka od baby. Ale sme aj dobrí kamaráti, výborne vychádzam s Oldom Podlipným, no na trati si nedarujeme ani centimeter.

MMA: Máš svoju najobľúbenejšiu trať?
B. Jakubičková: Slovakia Ring, lebo má rýchle zákruty, čo mne vyhovuje a potom Brno a Hungaroring.

MMA: Prežívaš niekedy na motorke strach?
B. Jakubičková: Strach nie. Rešpekt. Horšie to bolo keď som šla prvý rok a všetky okruhy boli pre mňa neznáme.

 

MMA: Vďaka za rozhovor, prajeme ti veľa úspechov v ďalšej kariére.

(Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 10/2012)

6 komentárov k článku “Chalanov štve porážka od baby

  1. Uz sa popisalo vselico o vselikom,ale este nikde som sa nedocital o nasej jedinej slovenskej motocyklovej pretekarke Barborke Jakubickovej. Budem velmi rad ak prijmes pozvanie na ukoncenie motocyklovej sezony ako moj host. Ako som sa docital,tak by si nevylucila odviezt sa na sestovke… Ponukam ti moznost odviezt
    sa na jednej pocas akcie a to celkom zadarmo. Ak mas zaujem,kludne sa ozvi a dohodneme sa. S pozdravom Cermo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.