Suverénnym víťazom uplynulého ročníka Slovenského pohára v triede nad 600 cm3 sa stal 39-ročný Andrej Hudec z Topoľčian, ktorý dokázal zvíťaziť v piatich zo šiestich pretekov. V nasledujúcom rozhovore si Andreja predstavíme bližšie.

Andrej, už ťa niekoľko rokov na okruhoch stretávame, darilo sa ti pred pár rokmi aj v ERES-Racing Cupe, no v uplynulej sezóne si v Slovenskom pohári doslova kraľoval. Aká bola tvoja cesta k motorkám?
Najprv som preháňal len otcov Pionier, no niekedy v 90-tych rokoch som v súťaži na Fun rádiu vyhral lístky na hlavnú tribúnu na Grand Prix v Brne a tam ma to celkom dostalo…

Tvoja cesta na pretekárske okruhy teda bola otvorená…
Vtedy ešte nie, najprv to boli motozrazy, šprinty (tam som vybojoval aj niekoľko pohárov), ale na okruhy som sa dostal až neskôr, keď sma boli s Robom Shánělom v Brne na večerných jazdách. Robo to ťahal ďalej až do Alpe Adrie, ja som však pauzoval.

Kedy si potom začal jazdiť na okruhoch vážnejšie?
Práve na ERES-Racing Cupe a odvtedy ma to už drží stále. Jazdil som väčšinou cez agentúry, no pred touto sezónou som šiel skúsiť Slovenský pohár.

„Skúsil“ si to veľmi dobre, okrem pretekov na Hungaroringu si zvíťazil vo všetkých ostatných, takže je asi zbytočné pýtať sa ťa na spokojnosť so sezónou…
Som samozrejme spokojný, veľmi sa mi to páčilo a podarilo sa mi aj veľmi zrýchliť, jazdil som na tých istých okruhoch s rovnakou motorkou, ale časy išli podstatne nadol. Zvykne sa hovoriť, že s vekom jazdec spomaľuje, ale u mňa to našťastie funguje naopak, čím som starší, tým som rýchlejší :-).

Ktorý bol pre teba najlepší moment sezóny?
Septembrové podujatie na Slovakia Ringu, ktoré sa jazdilo v rámci Alpe Adrie. Bol som doslova šokovaný, samozrejme príjemne, keď som dokázal držať krok s českými jazdcami, ktorí predtým jazdili časy 2:12, teda o päť sekúnd rýchlejšie odo mňa.

Naopak, najhorší moment sezóny?
Spomínam si na dva, jeden bol na posledných pretekoch sezóny, keď som použil požičaný a a hlavne pokazený tlakomer pneumatík a ledva som sa držal na motorke, navyše nevyšlo ani počasie…

Ale plný počet bodov si si odniesol aj tak…
… To áno, ale chcel som bojovať s chalanmi vpredu, teda s Kamenickým, Knezovičom a Čechom.

Ten druhý zlý moment?
Hungaroring. Ten mi proste nejde, bol som tam len párkrát a tentoraz mi navyše odišlo rýchloradenie a sypalo sa všetko až do konca…

To boli vlastne tie jediné preteky kde si nevybojoval 25 bodov. Odskočme si teraz len na chvíľku do tvojho súkromia, ako tvoje jazdenie na motorke zvláda rodina?
Nezvláda, vždy sú to pre nich stresy keď idem na preteky. Dokonca aj môj desaťročný syn má iné záujmy, motorky ho nelákajú.

Poďme sa pozrieť na nadchádzajúcu sezónu, kde ťa uvidíme jazdiť?
Zatiaľ neviem, čakám na to čo bude, ja a ani mnohí jazdci netušíme ako to bude vyzerať, čo nám prinesie spojenie IMRC a Alpe Adrie. Myslím, že by to mohli organizátori už oznámiť, pretože sme v neistote a ja sám neviem, či kúpiť nové moto a či nie, keďže ani neviem kde a ako vôbec budeme jazdiť.

Na záver slovo poďakovania sponzorom…
Mám jediného sponzora, je ním spoločnosť Securido, výrobca bezpečnostných dverí. Im patrí moja vďaka nielen za uplynulú sezónu, ale aj za to, že budeme spolu pokračovať aj v roku 2014.

Text a foto: Richard Karnok