Vlani sa stal Andrej Hudec suverénnym víťazom Slovenského pohára v triede nad 600 cm3 v medzinárodnom aj národnom hodnotení a keďže tento rok postúpil do šampionátu litrových Superstockov, dôsledne sa na sezónu pripravoval. K úspechom mu mal pomôcť aj nový motocykel BMW, ktorý vystriedal predsa len staršiu Suzuki. Jeho nádeje na úspešnú sezónu sa však rozplynuli v druhej zákrute prvých pretekov, keď sa ťažko zranil a nad jeho blízkou budúcnosťou v tomto športe visí otáznik…
Andrej, predovšetkým určite nielen mňa zaujíma to aké zranenia máš…
Zlomil som si prst na ruke, narazil som si spodok chrbta a som rád, že som neochrnul, najhoršie ale dopadlo koleno, ktoré mám celé rozbité. Hneď v pondelok som putoval na operáciu, ktorú mi vybavil Martin Kuzma u MUDr. Petriščáka.
To je dobre, doktor Petriščák už rozchodil veľa „beznádejných“ prípadov, jeho rukami prešli mnohí špičkoví pretekári, pred rokmi zachránil práve aj Kuzmove rameno, takže si určite v dobrých rukách. Čo ti s kolenom počas operácie robil?
Vytiahol mi celú chrupavku, lebo bola kompletne rozdrvená, mal som roztrhané krížne väzy, rovnako roztrhaný meniskus… Takže nič moc… Chodím s barlami a nemôžem na tú nohu ani šliapnuť, lebo mi vyskočí do boku, nič mi to koleno nedrží.
Ako bude pokračovať tvoja liečba?
Na moju otázku čo s tým budeme robiť mi doktor odpovedal, že na jeseň mi urobí plastiku… Keď som sa spýtal, že čo dovtedy, tak vravel, že uvidíme podľa toho ako sa to bude vyvíjať.
Vieš si predstaviť nejaký možný termín tvojho návratu na pretekárske okruhy?
Chcem sa vrátiť čo najskôr, ale viem, že to nebude jednoduché. Doktora som sa pýtal či mám skladať motorku alebo to všetko hneď predať a on na to že mám počkať. Vo štvrtok ma čaká ďalšia kontrola, uvidím čo nové sa dozviem… Keď si vybavujem celý ten víkend, tak celá tá naša partia si užila veľa problémov, všetko čo sa mohlo, tak sa pokazilo. Problémy s pneumatikami, hektický štart, poruchy, každý zažil niečo…
Ako sa tá tvoja nehoda vlastne odohrala?
Pády, ktoré je vidieť aj na videu zo Slovakia Ringu, sa odohrali v tej istej zákrute. Je to na spojke, kde sa spájajú dve verzie trate a práve tých niekoľko metrov akoby nemalo potrebnú čistotu. Pád vychádzal samozrejme z mojej chyby, aby som ešte v prvej zákrute po štarte zozadu nevrazil do Chomicza, tak som musel motorku vyrovnať a to ma vynieslo a keď som sa vracal naspäť, registroval som ešte v náklone doprava vedľa seba modro-bielu motorku (neskôr som sa dozvedel, že to bol Roman Kučera) a vravel som si, že ho nepustím. A ako som preklopil motocykel doľava, tak som sa už aj šmýkal. Šmykol som sa práve na tej nečistej trati, navyše so studenými pneumatikami, keďže počas štartovej procedúry mi navyše v tom počasí celkom ochladli pneumatiky. Žiaľ, na mieste kde som spadol, nie je klasická štrková úniková zóna, ale je to nerovná zmes trávy a štrku, navyše nad úrovňou dráhy. Je to vidieť aj na tých ostatných pádoch, po tom ako sa motorka kĺže, tak na tom trávniku sa zasekne a roztočí a to isté sa stalo aj so mnou. Šúchal som sa po dráhe po chrbte a na tej tráve ma to zaseklo. Celý chrbát ma strašne bolel, kombinéza bola v spodnej časti na troch miestach rozseknutá, ale röntgen našťastie obavy z poškodenia chrbtice nepotvrdil. Keby som nemal korytnačku, tak som dnes na vozíku. Osobne si myslím, že tento variant trate pre motorky nie je práve najvhodnejší. Ale nakoniec moja veľká vďaka patrí Macovi Kuzmovi, ktorý sa o mňa staral viac ako manželka 🙂 , a samozrejme doktorovi Petriščákovi. Zároveň som vďačný aj chalanom, ktorí mi volajú a zaujímajú sa o môj stav.
Ďakujem ti za rozhovor a prajem rýchly návrat na pretekárske okruhy.
