Vo veku 81 rokov nás dňa 5. augusta 2020 opustil veľký motocyklový fanúšik Jozef Ondrášik…

Keď som sa v septembri v roku 1994 na podujatí majstrovstiev republiky po prvýkrát dostal do paddocku môjho milovaného Masarykovho v Brne, cítil som sa ako vo sne. Stál som na miestach, kde chodili najväčšie motocyklové hviezdy a len niekoľko týždňov predtým tam svoj prvý titul majstra sveta oslavoval môj obľúbenec Michael Doohan. Ale ešte pre niečo bol tento deň pre mňa jedinečným. Na mieste som sa totiž spoznal s istým Jožkom Ondrášikom, ktorého mi priatelia predstavili ako obrovského fanúšika pretekov motocyklov. A Jožko, ktorý ma zbadal s kamerou v ruke, sa ma hneď spýtal: „Nechcete ísť s kamerou na obslužku? Odtiaľ by ste mali pekné zábery.“ Hlava sa mi zakrútila. Prvá návšteva v brnianskom paddocku a hneď ísť aj na obslužku? Jožko mi vybavil visačku a ja som o málo chvíľ stál na posvätnom mieste, štartovom rošte, odkiaľ každý rok štartujú najlepší pretekári na svete. Chodili sme aj s mojím otcom po obslužke, nakrúcal som zábery a obaja sme si to naplno užívali.

Po pretekoch sa nás známi spýtali, či by sme Jožka nevzali do Nového Mesta nad Váhom, keďže smerujeme práve do tohto kraja, v ktorom vtedy žila moja babička. S radosťou sme súhlasili a čakala nás dvojhodinová cesta plná krásneho spomínania človeka, ktorý brnianske Veľké ceny navštevoval od 50. rokov. Navyše možno málokto vie, že Jožko bol v partii, ktorá v podniku VUMA v Novom Meste nad Váhom v 70. rokoch vyvíjala prevodovky pre továrenské Jawy! Bol som v šoku. Nikdy som takého človeka nepoznal. Na prvý pohľad skromného a milého. Dozvedel som sa aj to, že Jožkove príspevky z histórie objavujú v bulletinoch brnianskych Grand Prix a aj preto vždy bol na okruhu považovaný za vzácneho človeka, ktorý mal každoročne vstup do paddocku Veľkej ceny!

Od toho dňa sme sa s Jožkom na pretekoch stretávali pravidelne a vďaka jeho pomoci som sa s kamerou vždy mohol dostať na obslužku a práve preto môžu mať vo svojich archívoch videokazety so svojou jazdou pretekári Martin Psotný, Miloš Baláž, Tibor Straka, Miroslav Kacko a mnohí ďalší, ale videá videli aj tisícky fanúšikov, ktorí ich sledujú v mojom archíve na youtube.

Preteky motocykov budú pokračovať svojim životom aj naďalej. Pre mňa a aj mnohých mojich známych však budú o kus chudobnejšie. Už tam totiž nepríde Jožko Ondrášik so svojimi spomienkami a ručne písanými jedinečnými štatistikami z Grand Prix. V ostatných rokoch sa na pretekoch s Jožkom objavoval jeho vnuk Noro a ja dúfam, že bude pokračovať v dedkových stopách a budeme sa vídať na miestach, ktoré boli pre Jožka jeho životom.

Jožko, som šťastný, že som Ťa poznal a ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobil, je toho veľa. Len mi je ľúto, že asi nemáme žiadnu spoločnú fotku… Budeš mi veľmi chýbať, ale teším sa na naše stretnutie na lepšom mieste!

Rišo Karnok