Z iniciatívy trénera Martina Čermáka sa niekoľko detí z juniorskej motoakadémie vybralo bližšie spoznať atmosféru motocyklových pretekov na skalickú kartingovú trať, kde sa cez víkend konal slovenský šampionát skútrov a minimoto.

Plánom detí nebola účasť priamo na pretekoch, ale vyskúšať si aká je jazda s minibikom na ozajstnej pretekárskej trati. Na jedného z nich, Mária Zajaca, však už čakali aj prvé preteky. Ako to v Skalici vyzeralo práve z pohľadu účasti Junior Moto Academy nám porozprával priamo tréner a obrovský nadšenec pre výchovu motocyklovej mládeže Martin Čermák.

„Do Skalice sme sa vybrali už v piatok a vďaka Milanovi Belenčiakovi sme mali k dispozícii obytné IVECO aj s jeho malým „cirkusom“, bez ktorého by sme sa určite nezaobišli. Touto cestou chcem Milanovi a jeho tímu veľmi pekne poďakovať za podporu. V sobotu ráno začali voľné tréningy pre všetky kategórie, naša trieda Junior A bola spojená s triedou Junior B. Na trať sa postupne dostali Mário Zajac, Emka Slobodová, môj syn Maťko a Adam Majerov. Od začiatku sa však prejavil rozdiel v technike, motorky, ktoré máme v Akadémii sú na pretekanie nedostatočné a aby namiesto pekných súbojov nedošlo k vážnym kolíziám, dohodli sme sa s organizátormi podujatia, že deti z Akadémie budú jazdiť samé a mať trať len pre seba.

Snažili sme sa takisto naladiť a prispôsobiť aspoň jednu našu motorku pre nášho najlepšieho žiaka Mária Zajaca, ale čo sme robili, to sme robili, stále nebola konkurencieschopná. Ku koncu tréningu som teda zapožičal stroj RM9 prispôsobený na preteky v triede do 9 rokov. Chcel som, aby si ju Mário vyskúšal a zistil, či sa niečo zmení. Ale bolo to ešte horšie, Mário sa s touto motorkou vôbec nevedel zžiť a pri pohľade na jeho trápenie mi ho bolo veľmi ľúto. Skúsil som preto posadiť na túto motorku Emku Slobodovú, ktorá však na nej nepríjemne spadla a v tréningu už nepokračovala. Ostatné deti dokončili tréning a mňa prekvapilo, ako si so skalickou trávou poradil Adamko Majerov. Má svojský štýl jazdy, pre diváka veľmi atraktívny. S chuťou jazdil aj môj Maťko, ktorého jazda na okruhu bavila. Na mieste sa však predstavil aj 5-ročný Borisko Pancurák z Prešova, ktorý so svojím otcom bol už ako divák v Dunajskej Strede. Na minibiku jazdil výborne a od ďalšieho kurzu sa chce takisto zúčastniť našej Akadémie.

Mne sa však počas tréningov neustále vynárala otázka, ako ďalej s Máriom, presnejšie jeho motocyklom. Nechcel som, aby jeho prvé preteky boli preňho frustrujúce. Preto som sa rozhodol kúpiť spomenutú RM9 a prispôsobiť ju tak, aby o tom Mário nevedel. Spolu s jeho otcom Mirom sme motorku rozobrali, vyčistili a poprehadzovali veci tak, aby si Majo myslel, že je to motorka, na ktorej jazdil doteraz. RM9 má motor prispôsobený k jazdeniu pre deti do deväť rokov, iný karburátor, inú prednú vidlicu, tlmič riadenia, brzdy a ďalšie maličkosti. Tu chcem poďakovať aj nášmu fyzioterapeutovi z Akadémie Radimovi Nožičkovi, ktorý okrem starostlivosti o deti pomáhal v noci aj pri príprave motorky. Ráno bola motorka pripravená aj so štartovým číslom 9, ktoré si Majo sám vybral. Už v prvom raňajšom tréningu bolo vidieť zmenu a Mário vylepšil svoj čas o dve sekundy na kolo. Pred meraným tréningom sme zmenili prevod a čas sa zase zlepšil. Bol som veľmi rád, že sa nám podarilo cez noc pripraviť motorku tak, aby sme sa mohli aspoň trošku priblížiť k našim súperom. Vedel som, že toto je tá správna cesta k nášmu cieľu.
Nešli sme na tieto preteky vyhrať ale získavať skúsenosti. Naše víťazstvo spočíva v tom, že Mário oba razy došiel do cieľa. Ďalšie preteky nás čakajú v júli na Slovakia Ringu, takže dovtedy musíme pripraviť naše stroje tak, aby aj iné deti mohli v pretekoch dať o sebe vedieť. Už sa na to veľmi teším!“