24. a 25. augusta sme sa vybrali na preteky do Pardubíc a po vzájomnej dohode s Milanom Búlikom sme mali byt šesť až sedem detí, pričom by nám usporiadateľ urobil samostatné preteky, čo by bolo pre naše deti super.

Postupne ale k blížiacemu termínu deti pomaly odpadávali a išli sme nakoniec len trio Zajac, Slobodová, Čermák. S Miškom Búlikom sme boli nakoniec štyria Slováci, ale vôbec toho neľutujem a tí čo neboli nám môžu len a len závidieť, bolo naozaj fantasticky. Veľmi krásny areál nasvedčoval tomu, že to bude parádny tréning a ďalšia skúsenosť do školy minibikov. Síce už od začiatku tréningov nám nepriala technika a stále sa nám niečo na motorkách kazilo. Celý čas som strávil šraubovaním motoriek, bol som špinavý jak taký malý cigáň, ale vôbec ma to neodradilo. Mal som so sebou náhradný stroj, tak decká jazdili koľko sa len dalo a Radim s Alenkou dohliadali na trati na deti, keby voľačo potrebovali. Nebyť Milana Búlika, ktorý mi ešte ani raz odkedy sa poznáme nepovedal, že niečo nemá. Nech sa vám pokazí na Blate čokoľvek, tak „Milcu“ to proste vždy odniekiaľ vytiahne. On je taká baba pre všetko. Pomôže, poradí, no proste chlap na správnom mieste. Ďakujem Milanko!

Po tréningoch som všetkým deckám na motorky obul nove pneumatiky, všetci dostali náhrevy, všetko sa urobilo ako sa malo a mohlo sa ísť spať. Po polhoďke blúdenia sme s Radimom a Alenkou Zajacovou našli výborný penziónik, kde sme sa ubytovali, vyumývali, dali nejaké to pivko a vyhajali do ružova. Ráno nás čakali merane tréningy a dvoje pretekov. Ráno bolo mokro a aj troška popršalo, ale postupom času sa vyjasnilo, vyšlo slniečko a preteky bežali v plnom prúde. V kategórii detí štartovalo 8 pretekárov z toho 2 kočky. Naša Emka z 5. miesta, Mário zo 4. a Maťko z 8. Miško si vyjazdil pole position. Boli to už tretie preteky zo štyroch a Miško Búlik vyhral dvoje. Tu sa mu podarilo vyhrať prvú jazdu, v druhej ho porazil Lukáš Simon, takže v celkovom poradí mal krásne druhé miesto a Lukáš Simon vyhral. Na treťom mieste došiel Jonáš Kocourek. Všetci traja idú aj majstrovstvá Slovenska minibike. Miško je lídrom Pardubického pohára, tak veríme, že sa mu ho podarí vyhrať.

Náš Mário Zajac skončil  ako štvrtý, pričom musím vyzdvihnúť jeho výborný čas z pretekov, kde dosiahol fantastických  37,2 sekundy na kolo keď v tréningu jazdil 42 sekúnd. Pre porovnanie Miško Búlik zajazdil v kvalifikácii 34,9.  Tu je naozaj vidieť zlepšenie detí z akadémie, lebo aj Emka Slobodová v tréningu jazdila časy okolo 43 sek. na kolo a v pretekoch dokázala zajazdiť 37,9. Celkovo jej patrilo šieste miesto. Nešťastný pád mala Vaneska Svobodová, keď na začiatku druhej jazdy spadla, udrela si ruku a preteky nedojazdila, čím jej patrilo 7. miesto.

No a náš najmladší člen tímu, Maťko Čermák, dokázal bez pomoci tatina odjazdiť celé preteky, dostal síce pár kôl, ale naším cieľom bolo prísť do cieľa, čo sa nám aj podarilo. Absolvoval navádzacie, zahrievacie kolo a štart vlajkou na pokyn maršala.

Vychutnal si aj šachovnicovú vlajku a ako správny pretekár urobil aj posledné kolo po vlajke, pričom som ho už sťahoval do depa, takže zažil svoje prvé poriadne preteky a ako čerstvo 4- ročný. Všetky deti boli dekorované a to je ta najlepšia motivácia pre ďalšiu budúcnosť. Zvládli sme krásny víkend na jednotku, k tomu ešte parádna spoločná večera v našom penzióniku, ktorá nás len utvrdila, že sa na preteky určite musíme vrátiť. Kto nezažil nevie…

Tréner Čermo