Michal Ronec bol v nedávnom čase úspešným slovenským motocyklovým pretekárom, o čom svedčia aj jeho dva tituly majstra Slovenska na šesťstovke. Po rokoch pauzy sa meno Michal Ronec v štartovej listine objavuje opäť. Tentoraz však už ide o osemročného Michalovho syna Miška, ktorý sa v nadchádzajúcej pretekárskej sezóne predstaví v našom juniorskom šampionáte v triede PW 50 v tíme Ronec EAM Racing. O tom, ako sa Miško dostal k motorkám a aké sú jeho ciele sme sa porozprávali práve s jeho otcom.

Michal, akosi si sa po svojom druhom majstrovskom titule z prostredia pretekov vyparil. Ako sa ti darí?

Ďakujem ti, že môžem po rokoch opäť odpovedať na tvoje otázky, mám sa výborne a mám radosť, že sa vraciam späť do prostredia motocyklového športu, hoci tentoraz už ako manažér a tréner svojho syna.

Znamená to, že ty sám už návrat na pretekársku motorku neplánuješ?

Ja sa sem-tam zveziem na Ohvale, ale popravde ma to už ani na veľké okruhy neláka. Asi sa tá moja pretekárska misia už naplnila a teraz mám iné priority. Jenou z nich je práve venovať sa Miškovi.

Poďme teda k Miškovi. Ako prišlo k tomu, že sa vybral cestou motocyklových pretekov? Dúfam, že si ho do toho nenútil… 🙂

Kdeže. Ja som to ani neplánoval, popravde sme s manželkou z neho chceli mať hokejistu a aj sa mu s hokejkou vcelku darilo, ale ako sa vraví, gény neoklameš, a musím priznať, že to celé „spackal“ Dušan Juriga, takže treba sa „sťažovať“ u neho 🙂 Práve on nám poskytol na skúšku Yamahu PW 50 po jeho Maťkovi, ktorú máme aj doteraz. Celé sa to začalo vlani v auguste pri garážach v Jaslovských Bohuniciach.

V takýchto momentoch ma vždy zaujíma, čo na to vraví mamička…

Manželka sa tešila, že som ja skončil na veľkých motorkách, takže nechcela dať ani syna na takýto šport. Ale Miši si to u nej nejako zariadil a dovolila mu to. Ocinko sekal dobrotu, samozrejme 🙂

Mamine za to rozhodne patrí veľká vďaka. Ako Miška sledujem na sociálnej sieti, tak na sebe maká poriadne…

Keď som videl jeho nadšenie po troch jazdách na trati v Trebaticiach, pochopil som, že toto je asi naozaj čo chce robiť on a nie my. Povedal som si, že teda z neho skúsim urobiť dobrého jazdca zatiaľ v rámci triedy PWčiek. Začal som sa mu venovať naplno ako sa len dá, boli sme čo najviac na okruhu a okrem bežných jázd sme trénovali napríklad aj jazdu medzi kužeľmi, techniku, posed, stále sme to cibrili. Počas zimy sme využívali halu FIBO Karting v Nových Zámkoch, aj vďaka Majo Racing, alebo KartOneArenu v Petržalke. Viem, čo všetko pri jazdení chýbalo mne a preto sa to teraz snažím dať Miškovi.

Z videí a fotiek je vidieť, že sa Miško pekne posúva vpred…

Dovolím si hrdo povedať, že dokáže jazdiť technicky veľmi dobre a dosahuje až prekvapivé časy na okruhoch na to, že jazdí ešte len tak krátko.  On k tomu ale pristupuje ozaj tvrdohlavo, je veľký perfekcionista, asi zdedil čosi po mne 🙂 Tréning je pre neho ako kvalifikácia. Samozrejme, chýba nám preteková skúsenosť, ktorá je veľmi dôležitá. Ale vidím, že si každé jazdenie užíva a zároveň skúša, kde a ako sa zlepšiť. Vždy sa mu snažím poradiť, ale poznáš to, vysvetľuj niečo vlastnému synovi, keď sa na teba pozerá, že čo odo mňa chceš? 🙂 Aj tak s odstupom času vidím, že robí to, čo som mu poradil a má to svoje výsledky. A potom príde za mnou s tým, že ocinko, mal si pravdu. Keď sa mu nedarí, tak je nervózny a vie silno „papuľkovať“, ale vtedy vidím, že naozaj chce a je to ok.

Už v sobotu vás čakajú prvé preteky šampionátu na minibikovej trati Masarykovho okruhu v Brne. Ako ste na tom pred premiérou?

Ja som v pohode… No dobre, nervozita tam trošku je, ale vieš, že to k tomu patrí. Miško sa tvári v pohode a keby bolo na ňom, tak by šiel už v stredu večer, aby nemusel vo štvrtok do školy 🙂 Čo sa týka pripravenosti, tak Brno mu celkom sadlo, dokázal v pohode jazdiť časy 33,6 – 34,2, čo je super. Traťový rekord na PWčku tam má Viktor Cseméz z roku 2016 s hodnotou 34,65. Brno je veľmi technická trať a bude záležať na dobrom štarte a prvých dvoch zákrutách. Môžeš byť rýchly, ale keď sa pose…š, tak máš problém. Je možné, že nám aj spŕchne a s tým veľa skúseností nemáme. Držte nám palce, budeme vám vďační.

Otázka na záver, aké sú vaše plány či ciele?

Miško má cieľ, je nastavený vyhrať, ale s pokorou a rešpektom, lebo to sa ho snažím učiť. Že práve pokora a rešpekt k súperovi musia byť, aj keď to v zápale boja nie vždy ustrážiš. Ja osobne cieľ nemám, beriem to trošku aj z pohľadu rodiča, aby si to predovšetkým užil a hlavne aby sme sezónu odjazdili bez zranení. Každý výsledok sa počíta a pódium bude vždy radosťou. Ja som mu dal všetko čo som mohol, teraz je to už na ňom a ja mu verím. Samozrejme, nechcem z neho v očiach verejnosti robiť nejakú superstar. Treba byť nohami na zemi, s pokorou, a to aj keď sa bude dariť. Bude ale vždy pre mňa synom a pre mňa ten najlepší.

Tak si to chalani v tom Brne poriadne užite, držím palce, nech sa Miškovi darí a nech dosiahne nielen na tvoje úspechy, ale nech ich vybojuje ešte oveľa viac.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: archív M. R.